Scenár: Zach Snyder, Kurt Johnstad, Michael Gordon (podľa komixu F. Millera)
Réžia: Zach Snyder
Premiéra: 2007
Hrajú: Gepard Buttler, Lena Headey, Vincent Regan, Rodrigo Santoro, Andrew Tiernan, David Wenham, Dominic West,…
Na začiatok, pre neznalých, film 300 je v skratke „veľkofilmom“ o statočnosti 300 Sparťanov na čele so ich kráľom, Leonidasom, v boji s Peržanmi. Toľko na objasnenie poetického názvu „300“.
Film režíroval a čiastočne sa podieľal na scenári Zach Snyder (Úsvit mŕtvych). Scenár bol napísaný podľa komixovej predlohy, alebo teda grafického románu, F. Millera, ktorý je zároveň aj autorom Sin City.
Vo filme je použitá kombinácia živých hereckých výkonov a virtuálneho pozadia, z čoho jasne vyplýva, že film sa natáčal v štúdiách pred zeleným a modrým pozadím. S výnimkou záberov cválajúcich koní, ktoré sa natáčali vonku. Celkové natáčanie trvalo približne 60 dní, aj keď následné strihanie, dotváranie pozadia a efektov na počítačoch trvalo približne rok. Výsledkom je obraz, ktorý z reálnych kontúr a obrysov prechádza do akejsi maľovanej podoby. Čo je mimochodom veľmi pôsobivé.
Čo sa týka hercov, hlavných úloh sa ujali pomerne neznámi herci. Gepard Buttler alias kráľ Leonidas, Lena Headey v úlohe jeho manželky, kráľovnej Gorgo, David Wenham (poznáme ho z Pána Prsteňov) ako Dilios a nakoniec Rodrigo Santoro v úlohe Perzského kráľa, Xerxesa.
Dej
Na začiatku nám rozprávač objasňuje detstvo spartského kráľa. Leonidas, tak ako každý iný chlapec v Sparte, bol už od mala pripravovaný na svoje budúce povolanie – Spartský vojak. Príprava spočívala v trénovaní s mečom, cibrení zmyslov.. Výchova dokonalého Sparťana, ktorý je ochotný kedykoľvek položiť život za svoju vlasť a kráľa a radšej umrie akoby sa mal vzdať sa začínala až v siedmom roku života, keď bol chlapec odobratý matke a následne umiestnený do vojenskej školy. Bola to tvrdá škola života, na konci ktorej čakala skúška dospelosti.
Náš hrdina ju úspešne absolvoval a môžeme sa tak bez obáv presunúť do rokov 480 – 479 pred naším letopočtom, teda do čias, keď Grécko ohrozujú Peržania. Xerxes vyšle za Leonidasom najskôr poslov „mieru“. Kráľ je však len jeden, a tak Leonidas poslov zabije. Tým zväčší hnev perzského kráľa, ktorý postupuje z východu spolu so svojou obrovskou armádou na Grécko.
V Sparte nastáva konflikt medzi radou a kráľom, pretože Leonidas chce proti Xerxesovi bojovať a pomôcť tak Arkádčanom, ktorí sú prví na rade. Leonidas navrhuje, že boj bude prebiehať v Termopylskom priasmyku. Je to najužšie miesto, ktoré chráni vstup do vnútrozemia od mora. A v podstate jediná cesta, ktorá tam vedie, okrem tajných chodníkov v skalách, ktoré Peržania nepoznajú. Tým pádom majú Sparťania reálnu šancu na víťazstvo.
Rada je však proti tomu, aby Leonidas obetoval ich vojakov a vystavil celú Spartu nebezpečenstvu. Leonidas ide za Eformi, tak ako káže stará tradícia, ktorí majú rozhodnúť, či jeho bojový plán je dobrý, alebo nie. Keďže rada je proti vyslaniu vojakov, podplatí skorumpovaných Eforov perzským zlatom a prísľubom dodávania krásnych panien, veštíc, ktoré zabezpečujú spojenie s víziami (a samozrejme majú za úlohu obšťastňovať našich Eforov).
Leonidas by, samozrejme, nebol kráľ, keby si nevedel zjednať poriadok doma a tak sa vydáva na spasiteľskú misiu spolu s 300 odvážnymi vojakmi (svojou osobnou strážou, ako ich sám nazval), medzi ktorými má aj mnoho starých priateľov, aj napriek tomu, že podľa príkazu Eforov má ostať doma a sláviť jeden z blížiacich sa sviatkov.
Pred priesmykom sa stretávajú s Arkádčanom, ktorí sú pobúrení tým, že Sparta poslala na pomoc len „úbohých“ 300 vojakov, kým Arkádčanom malú armádu (aj keď v porovnaní s Xerxesovým vojskom, je to ako kvapka vody v oceáne). Leonidas im však náležite vysvetlí, že kým on má 300 skutočných vojakov oni majú kopu sedliakov s oštepmi, ktorí v živote nebojovali a dokonca nemajú ani vojenský výcvik.
Spolu postupujú k priesmyku, cestou však narazia na vypálenú dedinu, ktorá ucítila hnev Nesmrteľných, bola to prezývka pre elitnú časť perzského vojska, ktorá patrila ku kráľovej osobnej stráži.
Po príchode do Termopýl sa strhne búrka, ktorá roztriešti pekných pár lodí patriacich Xerxesovi. Spolubojovníci privedú pred Leonidasa špeha, znetvoreného hrbáča, odetého po spartsky. Vysvitne, že to nie je špeh, ale chlapec, ktorý nejakým zázrakom prežil vyraďovacie kolo po narodení. Volá sa Ephiante (Andrew Tiernan) a túži sa stať bojovníkom, tak ako jeho otec. Leonidas ho však odmietne, pretože na prácu vojaka nemá. Ephiante odíde, cíti však obrovskú zlosť a krivdu, a tak sa z pomsty pridá sa k Peržanom, ktorým preukáže ohromnú službu.
Na druhý deň Sparťania stavajú kamenný múr, namiesto malty však používajú telá mŕtvych Peržanov. Príde ďalší vyslanec Perzského kráľa, no nič nezmôže.. Začínajú sa boje. Každý deň prichádzajú nový bojovníci perzského kráľa – vlastne nie bojovníci, otroci, ktorí sa viac ako smrti boja hnevu svojho pána. A každý deň ich rozprášia tí istí Sparťania. Sparťania taktiež „preveria“ pravdivosť mena Nesmrteľných. A zistia, že sú vlastne celkom smrteľní.
Xerxes si vyžiada rozhovor s Leonidasom. Navrhne mu ukončenie bojov, pretože sú to zbytočné straty. Chce od Leonidasa len jedno – pokoru pred svojim kráľom a Bohom. Na oplátku mu dá neskutočné bohatstvo a samozrejme, aj určitú moc. Leonidas odmieta.
Boje však prebiehajú aj v samotnej Sparte. Theron, člen rady, závidí Leonidasovi. Baží po jeho moci a spolčí sa s Xerxesom. Taktiež túži po jeho žene, kráľovnej Gorgo. Tá sa za každú cenu snaží pomôcť Leonidasovi, tým, že presvedčí radu, aby poslali vojsko svojmu kráľovi. Vyspí sa preto s Theronom, ktorý jej tak zaručí stretnutie s radou. Tam ju však podrazí a začne očierňovať, načo ho Gorgo zabije. Popri tom však vyjde najavo jeho zrada.
Arkádčania vidia, že proti presile nemajú šancu a stiahnu sa. Leonidas a jeho verní, však ostávajú a robia čo im povinnosť káže. Počas poslednej noci, poverí Leonidas svojho druha Diliosa, aby sa vrátil do Sparty a aby každému povedal, o víťazstve Sparťanov, aby nikto nezabudol na ich odvahu.
Koniec, myslím, už každý z Vás pozná. A kto ho náhodou nepozná, môže si pozrieť film.
Hodnotenie
Hneď na úvod musím skonštatovať, že na film som išla s istým očakávaním. Presnejšie povedané – som milovníčkou historických filmov, takže takúto udalosť som si nemohla nechať ujsť. Historické filmy z posledného obdobia boli totiž celkom pozerateľné. Vzhľadom na to, že sa relatívne dobre vyznám v histórii (ďalšia moja záľuba) som ani veľmi neštudovala obsah filmu. Mojej pozornosti však neuniklo, že film bola nakrútený na motív komixu (s týmto postupom sa tuším roztrhlo vrece, pretože iné nápady zrejme došli..). Tvorcovia z námetu, ktorý sa mal niesť na vlnách slávy Tróje, spravili akúsi frašku.
Keby som to mala zhrnúť do jedného slova, tak by to vyznelo pravdepodobne nejako takto: „hrôza“. A prečo?
Celý film sa tiahol v 3 farbách, ktoré sa podchvíľou prelínali – hnedá, červená, čierna (poprípade ich odtiene), sem tam sa však mihla aj nejaká tá modrá. Takže si bolo treba trochu namáhať zrak. Ale budiš, k filmu to pasovalo a farby sa snažili navodzovať tú správnu atmosféru.
Film na mňa pôsobil miestami až komicky a obávam sa, že práve o to režisérovi určite nešlo.. Vo chvíli, keď sa na plátne predstavil veľký perzský kráľ, Xerxes, som mala takpovediac dosť. Jednoducho som nemohla, začala som sa smiať a so mnou zopár ďalších. A na čom? Niektorí z Vás určite videli Harryho Pottera 4 a pamätajú sa na postavu Lorda Voldemorta. Nuž, skúste si ho predstaviť v železných boxerkách a kopou pirsingov, ktoré sa mu tiahnu po nohách, hrudi, tvári a samozrejme perfektným make-upom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani samotná Kleopatra.
A to je ďalšia vec, ktorú musím tvorcom vytknúť, kopírovanie iných, už natočených a úspešných, filmov. Objavil sa tu napríklad kat, ktorý vyzeral ako Jaba z Hviezdnych vojen, pred tým než sa úplne zmenil na žabu..
Nebolo to však len o postavách, spoznala som aj niekoľko záberov, ktoré mi neodmysliteľne patria k iným filmom. Napríklad scéna lúčenia Leonidasa a jeho manželky v poli – veru aj mne sa to nápadne ponáša na Gladiátora.
Režisér sa tiež mohol viac zamerať na bojovú stratégiu Sparťanov – falanga (šík vojakov) – vo filme bola tuším len raz, aj to biedne naznačená a pritom to bol základ.
Myslím, že celý film by vyznel oveľa lepšie v tzv. 3-D spracovaní, tam by virtuálne pozadie a efekty vynikli skôr a aj divák by mal z filmu oveľa lepší zážitok.
Na záver poviem len toľko, že filmu by som dala tak 45 % aj to len za tie vypracované telá „Sparťanov“, ktoré sa mihali na plátne počas celého filmu a niekoľko naozaj vydarených záberov a scén, ktoré naozaj stoja za to, aby si ich divák pozrel.
Komentáre
i uz uvidene
TP.. :)
ja som si uz svoje k filmu povedala, resp. napísala.. :)
mne sa ten film páčil
Teide :)
doporučujem
Hmm..
300...
2 valasik :)