„Á už si tu.“ Povedal kráľ, keď si John sadol späť k stolu. V sále sa už divoko zabávali všetci prítomný. Castia si sadla k Johnovi a začala: „No ako sa vidím tak sa ti darilo.“ Pousmiala sa a ukázala hlavou na vlky. John sa k nej otočil a z vážnou tvárou jej povedal: „Vieš kto bola tá osoba ktorú ste videli s Máriusom pred pár dňami?“ Jeho otázka ju očividne zaskočila. Castia sklonila hlavu a dodala: „Nie. Ako vlastne o tom vieš?“ John sa pozrel na hostí a odpovedal: „Márius sa mi o tom zmienil.“ Castia sa naňho pozrela : „Ty ho máš naozaj rád však?“ John sa ani nepohol ďalej sledoval ľudí pred sebou. „Áno no nehovor mu to. A mimo to nie, že mu ublížiš.“ Dodal a pozrel sa na ňu. Castia znovu sklopila pohľad. „Nemôže byť spolu.“ Toto tvrdenie vyviedlo Johna s rovnováhy no skôr ako niečo povedal Castia pokračovala: „Jasom čarodejnica a k tomu aj princezná“ , pozrela na Johna z náznakom úsmevu, „a aj keď sú teraz z vás šľachtici nemôžem sním byť šťastná. Čarodejnice sú síce uznávané no sme nepochopené.“ John sa znovu pozrel na ľudí. „Tak prečo sa sním stýkaš?“ Castia sa naňho pozrela zo strachom v očiach, no po chvíli sklopila zrak. „Som ako každá princezná,“ jemne sa usmiala, „mala som mnoho nápadníkov a z mnohých som si len robila žarty. No Márius.... v niečom je to iné,“ znovu sa na Johna pozrela, „začínam k nemu niečo cítiť. Možno pre to moje večné využívanie môjho postavenia ma Forecia moc nemá rada, no snažím sa zmeniť. Preto som aj ušla a snažila som sa obnoviť vzťahy so štítonožkami, aby som bola užitočná pre môjho otca.“ John sa mohol k nej a potichu dodal: „Forecia sa o teba bála celú dobu.“ Vstal a odišiel preč. Castia sa za ním pozerala so slzami v očiach. Bála...? Moja sestra sa o mňa bála? Okamžite vstala a utekala z hlavnej sály. Bežala po chodbe a bez klopania vbehla do komnát svojej sestra. Vo dverách takmer skamenela. Jej setra sa vznášala vo vzduchu a pred ňou stála tá čierna osoba ktorú videli s Máriusom. Forecia bola akoby v tranze. „Forecia!!“ skríkla Castia a pohla sa k svojej sestre. Osoba ju však zastavila krvilačným pohľadom. Vtom vpadli do miestnosti kráľ aj s celou jednotkou. Vpredu stáli John Márius a Mensis. „Pusť ju.“ Chladno riekol Mensis. „Nie je pre teba potrebná.“ Skôr ako stihol niečo urobiť John vrhol sa osobu niekoľko hviezdic a z vrhacím nožom sa rozbehol k nej. Neznáma temná osoba sa elegantne vyhla jeho hviezdiciam a uskočila dozadu. Forecia padla bezvládne na zem. John už skoro zaútočil, keď ho osoba odhodila dozadu pohybom ruky. V tej istej chvíli po nej Mensis vrhol žiarivý lúč z ruky a zachytil Johna. Aj tomuto útoku sa postava vyhla a zasyčala hnevom. „Kto si a čo tu chceš?“ zlostne zasipel kráľ. „Za pár dní to zistíš sám.“ Pohŕdavo mu odvetila osoba a zašklebila sa naňho. „Prečo sa hráš na drsného? Markus!“ s úplným kľudom sa ho opýtala Forma ktorá nehlučne vkzĺa do miestnosti. „Aha“ dodal Mensis „Takže predsa on.“ Kráľ naňho pozrel z nechápavým pohľadom. „Markus viedol armády nesmrteľných proti vášmu otcovi. Avšak pri rozhodujúcich bojoch sa stretol s Formou a zamiloval sa do nej.“ Kráľ sa pozrel na Markusa ktorý zavrel oči takže vypadal len ako vznášajúci sa tieň. „Pripravte sa.“ Dodal chrapľavo Markus a zmizol v šere noci. Nikto sa ani nepohol. John vzal Foreciu na ruky a pristúpil k Mensisovi. „Odveď ju k čarodejom. Je iba v bezvedomý od šoku.“ Odvetil mu Mensis. Pozrel sa na kráľa: „Zmobilizujte čarodejov aby sa pripravili na možný útok. Ja povolám svojich bojovníkov.“ Kráľ sa z otázkou v očiach pozrel na Mensisa a na Formu. „Nie je celkom naším nepriateľom,“ dodala Forma a otočila sa na odchod, „no ani spojenec!“ dodala a odišla z miestnosti.