Opojná vôňa tvojho tela,
spomienky dávno stratené.
V škatuľke je uväznená viera,
motýle feromónmi vábené.

Rozkrojená čiara života,
britvou nežne pretnutá.
Miesto šťastia samota,
v lodičkách leží obutá.

Posledné slová básnika,
vyryté do prázdna týchto dní.
Výkrik, čo v čase zaniká,
a Boh si kdesi v žumpe spí.

Rúžom maľované symboly,
na zrkadlo nášho života.
Opustenie možno prebolí,
a z mysle zmizne nahota.

Skúsenosť však býva triezva,
hoc bolí, bolesťou sa napája.
Lásku do zabudnutia zviezla,
elektrické kreslo jej už zapája.

Tak niekto v čase rozhodol,
a iný sa s tým zmieri.
Sen realitou prebodol,
a spálil kúsok viery.

Slová lásky mi odvial vánok,
a vietor slzy smútku vysušil.
Láska spí svoj večný spánok,
tak pozor, aby ju nik nerušil.