Cítim sa ako čerstvo rozvedená 33 - ročná žena, a to mám o 10 rokov menej. Nezaujímam sa o vzťahy, mužom sa oblúkom vyhýbam, chodím za kamoškou po práci každý deň, tou ktorá má 35, dávam jej rady do života a rozdávam ponaučenia kade chodím ... no čo Vám poviem ... Venujem sa práci, pojem diskotéka ma nevzruší, ani počúvanie monológu mojich rovesníčok, ktoré striedajú chlapov ako ponožky. Naopak, tíško závidím dievčatám, ktoré si šťastne dávajú na fb fotky bábätiek, alebo svadobné oznámenia, aj keď sama by som do toho ešte nešla ... a moje aktuálne priateľky všetky majú vekový priemer 34 a buď školopovinné dieťa, alebo mačku. Zapadám teda aj ja s mojimi dvoma cicami, ktoré sa každý večer predbiehajú v posteli o moju priazeň. Parádne som sa zmenila po svojom poslednom vzťahu. Ubehlo odvtedy už asi štvrť roka, ale aj napriek tomu stále mám nočné mory z mojím bývalým, snažím sa rozpamätať sa na to, ako vyzerala jeho dcérka, či sa má dobre, a ako dlho som ju nevidela. O ňom radšej počuť nechcem, po tom, čo som sa dozvedela, ako si pridáva fotky na sociálnu sieť, kde leží ožratý na asfaltke, alebo s fľašou vína na zástavke MHD. Odvtedy sa snažím na celý náš niekoľkoročný vzťah zabudnúť, rovnako ako na to, že som ho vôbec niekedy spoznala. O plánoch na našu spoločnú budúcnosť, zasnúbení, a dnes už prázdnym rečiam o láske už neverím, ostalo mi na krku len zopár nezaplatených účtov, a výčitka v očiach mojich rodičov, typu "koho som to domov doniesla". Nie som z toho flustrovaná, alebo zatrpknutá, len proste netúžim ísť tak skoro do niečoho nového. Opäť prežiť ten vabank, že začnem dôverovať cudziemu človeku, a začne mi na ňom záležať. Snažiť sa spojiť dva rozlišné svety, s inými spôsobmi, návykmi a pohľadmi na život. A stále to bude hop, alebo trop, či nájdeme spoločnú zlatú cestu, alebo bude každý neústupčivý vo svojich presvedčeniach. Necítim sa pripravená začať si nový vzťah, ísť s vlastnou kožou na trh. Skôr ma baví úloha nestranného pozorovateľa, kde sa nemusím citovo angažovať. Som spokojná, pretože po dlhej dobe mám znova čas pre seba, môžem si čítať knihu, nemusím dozerať či mám pravidelne zásobenú chladničku, navarenú teplú stravu, či prispôsobovať sa spoločnému spoločenskému programu. Ale aj napriek tomu sa neuzatváram, a verím, že časom príde niekto, do koho sa zaľúbim. Kto ma vezme na večeru len tak pre nič za nič, nebude za to vyžadovať na oplátku sex bez fo. Len tak sa so mnou prejde ruka v ruke po meste, a opýta sa, ako sa mám. Povie mi, že som pekná taká aká som, aby som na sebe nič nemenila. Bude tu konečne niekto, komu nebudem musieť riešiť jeho problémy, lebo svojich mám dosť, ale bude tu len preto, že som to ja ... A bude ma musieť mať strašne rád, keď mi bude tolerovať moje dve práce a vysokú školu, teda sa nonstop musieť prispôsobovať môjmu voľnému času, a nebude to brať ako nátlak, či problém ...
Šťastne slobodná - ABSURDNÉ !!!
20.08.2014 23:29:10
prečo keď niekomu poviem, že som spokojná s tým že som sama, slobodná mladá žena, na mňa pozrie ako keby som spadla z jahody ? Lebo je ideálom dnešnej doby mať stále nejaký vzťah, ktorý aj keď neklape, hlavne že je ... a keď sa náhodou skončí, rýchlo ho treba nahradiť niečím, pardon, niekým novým...
Komentáre
Niekto nový