V  Palerme som nikdy nebol ale cestu, cestu poznám naspamäť. Môže za to zemepis.

Zemepis som mal vždy rád. Taký predmet, kde sa veľa porozpráva a veľa pomudruje a nikto nikdy nikde nebol. Aspoň, keď ja som mal zemepis tak to bolo takto. Samozrejme, domáci zemepis bola iná vec. Na Šírave bolo veľa ľudí. Aj na Žitnom ostrove a v Ostrave. Hlavné mesto bolo v Prahe a najďalej bol Aš. Kto bol odtiaľ bol až z Ašu. Aš je inak známe mesto z krížoviek. To Š z druhého miesta potrebujú vždy do tajničky. Vtedy, keď som ja mal zemepis bol Aš u nás a hlavné mesto bolo naozaj Praha. V Ostrave bol priemysel a na Šírave Šírava. Chytákom bol len ten Žitný ostrov, lebo to už vtedy nebol ostrov. A nie je ani dnes. Ostrov je na Orave. Na Oravskej priehrade. Aj tam bol kdekto z našej triedy. Ale Palermo to bola iná káva. Talianske cappuccino.

Keď som mal zemepis o Palerme, nemal som ani jedného spolužiaka, ktorý by bol v Taliansku. Takého spolužiaka som mal na základnej škole ale aj ten bol len v Ríme a nie v Palerme. Vtedy nikto nebol v Palerme. Nikto nebol na Sicílii. A mafia sa volala len tá mačka Miazgovcov. Dnes viem presne kde je Palermo. Nikdy som tam síce nebol. Ale cestu poznám. Trvá to päť minút.

Poďte k tabuli. Nepamätám sa na ročník, nespomeniem si na učivo, meno tej učiteľky sa utápa v hmle ale viem, že vtedy mi dala dvojku. Bola to nespravodlivosť. Aj som jej to povedal. Stockholm. Vedel som. Paríž. Ľavou zadnou. Kyjev. Tu povedľa nás. Manchester. Či som mal manchesteráky neviem ale rodné mesto tých nohavíc som našiel hneď. Palermo. Prosím ? Palermo.  Aha tak Palermo. Palermo viem, ale potrebujem čas. Fajn. Beží vám päť minút.

Normálne mafiánske praktiky. Posledné želanie ? Cigaretový šluk ? Pohárik campari? Pusa na čelo ? No dala mi päť minút. Päť minút na Palermo. Z mojej triedy sa ozvalo len jedno slovo. Dole. Dole bolo more. Bola to mapa Európy. Za päť minút človek stihne všeličo. Umyje si zuby. Zhltne obed. Vypije malinovku. Prelistuje noviny. A nájde Palermo.

Bolo to dlhé putovanie. Začal som v Portugalsku a vydal som sa cez Španielske pobrežie na východ. Na chvíľu som sa zastavil na Azúrovom pobreží. Nechcete radšej Monako ? Monako už mám. Chcem Palermo a máte poslednú minútu. Minúta z Monaka do Palerma. Nestihol som to. Mojich päť minút vypršalo dva prsty od Sicílie. Dostala ma. Padla rana. Pusa na čelo. Nohy mi už zalievali do betónovej kocky. Olievalo ma stredozemné more. Sicílske ženy v čiernom ma už oplakávali. A muži si dávali to cappuccino.

Zemepis mám stále rád. Ani Sicílčania ma nezničili. Do Palerma je to proste päť minút a nejaké sekundy. Sekundy na dva palce. Cestu poznám naspamäť. Ak sa niekedy do Palerma vyberiem nezablúdim.  Z Košíc do Portugalska a potom kopírovať pobrežie smerom na východ. Na Azúrovom pobreží sa zastavovať netreba a potom sa to dá stihnúť. Bez pusy na čelo od krstného otca. Aha, mali sme zemepisárku. Tak od krstnej mamy. Minule som ju stretol. Už je na dôchodku. Má ho nízky a do Palerma sa nechystá.

Mimochodom ani Aš už nie je náš. A Praha je mesto na dovolenku v cudzine. A Žitný ostrov stále nie je ostrov. Aspoň že na Šírave je Šírava.