Pravda, 03.02.2007 - 28/07 - Ladislav Švihran - str. 05

 „Valtera Smyčku som našiel v poslednom myjavskom domci, vysotenom na kopci, skade je prekrásny výhľad na okolie,“ píše Slavo Kalný v reportáži Schody do neba. Osudy toho muža boli nevšedné. Vyučil sa za klampiara. Tak ako bol aj jeho otec. Za vojny pomáhal utečencom z koncentračných táborov aj antifašistom zo susednej Moravy. Potom sa stal spojkou medzi šiestimi partizánskymi skupinami, kládol míny pod mosty, koľajnice a objekty slúžiace Nemcom. Reportérovi povedal: „Vtedy som pušný prach cítil aj na chlebe.“ Krátko po vojne Smyčka havaroval na motorke. Zrazil ho ruský gazík. Život si zachránil, nohu nie. Odrezali mu ju. Čo môže človek bez nohy, najmä klampiar? A jednako - zriadil si doma dielňu. Po roku živnostníkov označili za nepriateľov socializmu a zariadenie mu zhabali. Režim sa mu ešte raz odmenil. Vtedy, keď do nemilosti prišli aj bývalíodbojári, partizáni. Nezatvorili ho síce ako iných, ale odmietli prijať do továrne ešte aj jeho ženu. Po prvých rehabilitáciách si vybavil živnostenský list a on, muž bez nohy, opravoval predovšetkým kostolné veže, čoho sa iní klampiari báli. Opravoval veže v Hradišti pod Vrátnom, v Starej Turej, v Březovej na Morave, v Bratislave, na Záhorí, v Zamagurí, na Žitnom ostrove. Dovedna stodvadsať. Nerátal, koľko schodov musel pritom zdolať.

Pozerajte a pozorne počúvajte...