Asi ste to už  počuli. Vraj dve tretiny Slovákov  nevie kedy vznikla Československá republika, ktorej súčasťou  sme pritom boli od 28.10.1918 až do 31.12.1992.  No, že to nevedia ľudia, ktorí nestoja o naše dejiny, tomu sa nečudujem, ale že to asi nevie ani náš prezident, to sa veru len tak nevidí.  Poviete si, že to nemôže byť pravda.  Ako potom nazvať situáciu keď  90. výročie vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov ide náš prezident oslavovať do Prahy, a nie do Bratislavy, alebo do hociktorého iného slovenského mesta?  Je veľmi smutné, keď návšteve britskej kráľovnej sa zo strany prezidenta venuje   enormné množstvo času, pritom bez spoločného Československa, by nikdy nebolo došlo k položeniu dobrých základov   budovania vzťahov medzi Slovákmi a Britmi, tak ako to začalo v období Druhej svetovej vojny, keď aj slovenskí vojaci pomáhali britským občanom v boji proti fašizmu. Pôsobí dosť tragikomicky, keď  náš prezident nevedel spojiť  oslavy vzniku 90. výročia Československa  s exkluzivitou britskej kráľovnej.  Podľa mňa to nie je iba neskúsenosť, ale je to aj priamy prejav neúcty ku všetkým tým mŕtvym Slovákom, ktorí svoje životy obetovali za spoločný štát Slovákov a Čechov, za Československú republiku.  

Je veľmi paradoxné, keď parlament schváli zákon o zásluhách Dr. Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol asi najhorlivejším propagátorom spoločného štátu  s Čechmi, ale   ten istý parlament nie je schopný dohodnúť sa na tom, že  vznik Československa je skutočne takým historickým predelom, že by sa mal na Slovensku oslavovať ako štátny sviatok.

Podľa mňa to, že 90. výročie vzniku Československa najvyššie slovenské politické inštitúcie  a ich čelní predstavitelia úplne ignorujú je ich veľkou politickou hanbou. O to viac, keď si uvedomíme, že iný pamätný, ale len  rezortný „Deň ozbrojených síl“  si prezident uctil  priamou účasťou na síce mizernej, ale predsa len vojenskej prehliadke.  Podľa mňa chybou nie je iba neexistujúci štátny protokol, ktorý by politikom priamo prikazoval, čo majú kedy a ako oslavovať, ale  to, že naši politici  sú zrejme málo vzdelaní  a o histórii Slovenska toho vedia asi menej ako britská kráľovná.  Neobstojí ani argumentovanie  niektorých  „oprávarov“ slovenských dejín, ktorí bez prestávky  tvrdia, že Slováci v spoločnom štáte s Čechmi iba trpeli a preto, že si niet čo pripomínať. Aj keby to bola pravda, pravdou ostane predovšetkým to, že bez spoločného Československa, by nebolo ani terajšej síce, vynútenej, ale predsa len samostatnej Slovenskej republiky.

Nie som prvý ani posledný, kto práve tým Slovákom, čo si nevážia vlastné dejiny pripomína, že národ, ktorý si neváži a nectí svoju históriu  dlho samostatným národom neostane.  A toto by malo byť do budúcna vážnym mementom  pre nás všetkých. Podobnú tému si môžete prečítať po kliknutí na

http://doko.blog.sk/detail-rozvod-ceskoslovenska.html?a=5d3217f7647829d2ce6f8e342c8d5c50

Príjemný deň. doko