Na akej ceste ? je však bloger ktorý má * pod blogom kde si sťažujem na chýry podľa ktorých ževraj hľadám aspoň jedného človeka ktorý by nechcel byť v práci kontrolovaný - či už cez lizkartu alebo obyčajným zápisom do príchodovej knihy ktorej sa (údajne) tak veeeľmi čudujem, * problém vysvětlit mi že když mám ja problém, jako specialista IT, smířit se s elektronickým systémem využívání pracovního času a sledováním pohybu zaměstnanců, tak potom neví jak se s tímto bezprecedentním porušováním lidských práv vyrovná Amnesty International a červenej kříž se žlutým půlměsícem. Veď tento jeho názor už sám osebe je hodný kreténa. Vyslovuje sa akoby som nešiel s dobou technických riešení [na zhotovovaní ktorých sa ale tiež s radosťou zúčastňujem] a nevedomo vás ťahal s5 na strom medzi opice :) kde si ale žiaľbohu pod kmotrovským dohľadom alfa samca tiež robí každý z jemu verných psov čo sa mu zachce. Aj v nomenklatúrnickom štáte sa to takto deje. Jeho pohlavári fungujú staby mafia a vyskakujúceho člena stáda eliminujú ako zamestnanca vo firme. Prosto sa ho zbavia. A to je to čo vám vyčítam. Podsuniem vám ako zvráteno môže taký riaditeľ podniku či personalista chápať pojem neKompatibilný jedinec a istá (inak celkom aj pozorná) blogerka na margo toho zahlási že netuší dôvod na základe ktorého by mal zamestnávateľ trpieť takého pracovníka. Bude trvať asi ešte dlho kým sa kolektív ľudí (porozmiestňovaných v hierarchii) zmení ozaj v ľudskú spoločnosť.