myslíš? :-)

a niekedy aj myslím...teda som :)))

takto akosi tak..;))

že sme na tom rovnako.. :-)) tiež som, neviem či myslím ale viem, že som.. :-))

asi som mohla tie ozázniky zredukovať, a boli by tam aj odpovede..tak trošku :-))

toľko krát si klepla klinček po hlavičke, au au ...

sedí na Teba aspoň jedna z nich?
mám pocit, že sa aj dosť usmievaš, aj že si otvorená,a že keď chceš, tak chceš... :-)
a podrazy asi tiež nerobíš...

vitaj u mňa doma, ešte som ťa tu nevidela..:-))

ja tu chodím tak poza závesy :P ...

no, niečo áno, niekedy som potvora aj ja.. :-)) nuž sem tam mám aj ja svoje negatívne dni..:-) asi ako každí..toto mi dnes napadlo, v práci..:-)

a tým je strach, strach z tých najrozmanitejších dôvodov,..
a potom ma zase napadá:
"Nie je sa čoho báť, snáď okrem strachu."
O_ô

na prvom mieste, no myslím, že má cenu zabojovať so strachom a nedovoliť mu vyhrať na celej čiare..niekedy je treba postaviť sa mu a čeliť následkom, možno by sme trochu viac mohli ukázať svoje ja..a skúsiť sa pozrieť na svoj život očami niekoho kto nám je blízky a pochopiť samého seba...nebáť sa vlastných postojov a myšlienok..tak som sa zamyslela dnes.. a díky

tak nakúkaj.. :-) sem tam sa pristav dostaneš kafíčko.. :-)) virtuálne...:-)

podľa mňa je čoraz horšie bojovať proti strachu a obavám,...myslím vzhľadom na vek,...viď u detí - snáď len tmy sa boja,..ale tej sa bojím aj ja :-) O_ô

no mám pocit, že už ani tej tmy sa neboja, aspoň tie moje iste nie.. :-)) máš pravdu, čím je človek starší tým viac sa bojí, premýšľa a to ho brzdí..poznám to..ten strach čo sa stane ....keby.. a tak..:-))

ja radšej nepoznám odpoveď na žiadnu otázku..

aj tak sa dá... nepýtať sa a žiť si svoj život.. :-))

hm, otázky jasné, a odpovede, no z väčšiny nie sú našťastie o tých, ku ktorým sa snažím priradiť, teda k tým, čo sa snažia o úsmev, majú strach, ale iba z vážnych vecí, tých, čo nosia kadečo a netrápi ich nejako, čo frčí vo svete, nech aj samotná dokonalosť, k podrazom ich ťažko prehovoríš, ak sa vôbec dostaneš u nich k takej téme a pravé city sa snažia rozoznať od tých falošných, no pretože sú takí, dosť otvorení a úprimní, veľa ľudí ich zraní a potom sa stiahnu, a pomaly sa stávajú vzácnosťou a ojedinelosťou vo svete, v ktorom vládnu tí, ktorých si v zamyslení spomínala, pá, poli

tak nejako to je..

Prečo sa bojíme byť šťastní? Lebo vždy keď sme šťastní, príde úder, ktorý nám ukáže že šťastie nie je nikdy dlhodobé...
Prečo si myslíme, že usmiať sa je nebezpečenstvo? Lebo aj úsmev sa často dá vysvetliť zle.. aj keď ho človek myslí ináč...
Prečo si nevieme povedať čo cítime? Lebo niekedy naše pocity dokážu zraniť, niekedy narobia viac zla ako dobra...
Prečo sa stále skrývame a nechceme, aby nás niekto spoznal hlbšie? Lebo sme sa poučili na svojej naivite každému dôverovať...
Prečo máme pocit, že musíme byť dokonalí? Lebo sa bojíme že ako nedokonalí by sme neuspeli...
Prečo stále hľadáme niečo čo nie je dôležité? Lebo nie vždy dôležité veci sú aj tými ktoré nám prinesú ozajstné šťastie...
Prečo musíme ? Lebo to od nás žiadajú..
Prečo musíme mať to čo majú ostatní? Nemusíme, ale keďže nezabúdame chcieť, tak občas chceme :)
Prečo sa nedokážeme porozprávať? Dokážeme.. ale každý máme rozdielne hranice...
Prečo si robíme podrazy? Robíme?
To len tak na odľahčenie večera :) odpovede sú rôzne... a verím že keby každý z nás mal zodpovedať na tvoje otázky, tak by sa tie odpovede neskutočne líšili :)

šikulka si, pekné odľahčanie...:-) páčia sa mi Tvoje myšlienočky..:-))

dnes taký hlboký zámyselný deň? ((-:

Poznám protiotázky, ktoré ti nedovolia myslieť na takéto veci:
Prečo nie je upratané?
Prečo nie je navarené?
Prečo dcéry nemajú úlohy?
Prečo ešte nie si v práci?
Prečo tu je ešte neumytý riad?
Prečo tu nie je povysávané?
.......... a tak... pri tomto nebudeš mať čas zamyslieť sa... ((((-:

prešli sme na vyšší level..:-) napríklad:
Miláčik ako sa máš?
Nechceš nejaké peniaze alebo novú voňavku?
Nejedeme na večeru?
Dáš si pohárik tequilly?
a táák.. :-)) a pri tom sa veu tiež nestíham zamýšľať, takže sa zamýšľam už len v práci.. :-))

množstvo otázok, množstvo zamyslení a snáď aj odpovedí. Ak to prehodím na seba, tak v istom momente som si osvojila úlohu opilca v knižke Malý princ. Rozhovor je úžasný: Prečo piješ? Lebo sa hanbím... Prečo sa hanbíš? Lebo pijem...
Budem trocha parafrázovať... prečo sa hanbím, prečo mám strach? Možno pre pocit, že sklamem človeka,na ktorom mi až príliš záleží, snáď preto nerozprávam, že nemám pocit, že mám čo povedať, nemám pocit, že môžem byť za vtipného, zábavného, takého, ako si to ľudia predstavujú. Prečo nepoviem, čo cítim? Bojím sa...bojím sa že ublížim. Prečo sa bojím zhasnúť a zavrieť oči? Lebo ma mátajú sny a nočné mory a bojím sa tmy....

tusim som u teba po prvy krat, ale sa usmievam stastim a hovorim si: "musime iba zomriet". urcite sa zastavim aj castejsie, i ked nie som dokonala, ale rada sa porozpravam o pocitoch, pretoze zavidim... tak prijemne tebe tvoje deti, mas stastie, citim z tvojej strany vzdy usmev a ziaden strach, ale odvahu postavit sa celom situaciam, ktore prinasa zivot... a ten milujem, rada ho zijem :)) pekny vecer ;)

musíš potom poradiť, ako prejsť na vyšší level... To bude fasa!!! Už sa teším na vyšší level...
(((-:

ufff ! :)
hezké :)

rozvíjať , ako to implantovať do gebulky, miesto deformácie genov, by bolo lepšejšie

pošli Laskycu a jej ukážem cestu do vyššieho levelu s radosťou..:-)) stačí len raz prekliknúť.. :-))

.

teší ma, že Ťa tu vidím... a díky za komentík potešila ma..rada si s Tebou vymením slovká a myšlienky.. :-))

díky.. :-)

asi ani tu nesmiem..:)))

a prečo máš ten pocit? Ja som s Tebou nikdy nemala žiadny problém.. Ty so mnou vari áno ?

No, ja ti neviem, radšej taketo veci neriešim.
Keď mi je smutno, smútim (a vždy viem prečo)
keď som šťastná, tak sa radujem (tiež viem prečo)
závisť sa snažím obísť, aby sa nedajbože nenalepila aj na mňa
slovo ,,musím" sa snažím dať do úschovne nepotrebných
a holdujem slovám môžem a chcem.
Mám zopár priateľov, lásku, o ktorej príliš nehovorím, pretože si ju nechcem rozmeniť na drobné.
To je môj život a nech je aký je, je proste nezameniteľný, lebo je môj.

len dnes už mam strach sa pýtať..:)))

ale..tak ..risknem to..ďalší "konflikt"..:)))

ten článok je vlastná skusenosť?..vlastný pohlad?..myslím..tvoje pocity?..či domnienky o inych?..

:-)))

ja som tých holúbkov žrala aj s hlavami...))

Lebo tá zo Snehovej bola celkom fajn. Najpv zlá ako fras ale potom darovala svojho soba Gerde, aby mohla nájsť Kaya. Tak reku, či si to ty...

:-)))

a usmievať sa inak neviem..len cez slzy..

a vieš prečo?..lebo som zlá..:))

niekedy sa zamyslím a toto zo mňa vylezie, včera som mala v robote takú malinkú nepríjemnú výmenu názrov tak mi to hlavu zaplnilo.. :-))

z každého.. nikto nie je dokonalý a robíme chyby... ale toto včerajšie je skôr o ľuďoch teda o človeku v mojej práci.. :-)

ktorí ma obklopujú..

a to je na tom to smutne..

Lebo inak aj tu začneš vykrúcať holúbkom hlavy a žrať ich, ak si to už mimochodom neurobila...

:-)))))))

momentalne nemam snahu byť inou..ani elzou nie..

momentalne nemam snahu vôbec byť..

Možno nie celkom, možno len cez sito tvojich písmeniek, ale niečo vidím.

Hm, tak teraz nebudem ani Rozprávkarka, ani Zuzana, iba to malé dievčatko, čo našlo Elzu v jej jaskyni a poviem ti: netráp sa... (Ak sa to ovšem dá.)

nie je to o trapeni...

je to o uplnom vyhoreni..vyhorrení do tla..

vyhorela som ako človek..už je jedno,či dobrý,alebo zlý..ale..vyhorela som..

nevidim zmysel vo vlastnej existencii..a preto radšej nebyť..

Možno, že práve teraz máš na sebe veľký nános popola, čo ťa navyše musí strašne gniaviť. Ale vyhorená nie si. Len musíš nájsť tú iskru.

A pre mňa si Elza z jaskyne. Odteraz.

niekedy plače, niekedy sa zlostí a niekedy už ani nestíha byť životom, tak som si povedala, že žijem len raz a ľudí okolo seba si vyberám koho áno a koho nie, a to "nie" je na mňa veľmi striktné, vždy dávam ľuďom šancu aj keď si ju niekedy nezaslúžia...ale potom očakávam od nich to isté, a to ma včera prebralo, že to sa očakávať nedá....

nikdy som nebola čistejšia..nikdy som sa nemala lepšie..
a ja odrazu zistim,že minus..že to nema zmysel..nič nema zmysel..

všetci spejeme rovnakým smerom..na rovnake miesto..

ach jo..nechcem vás deprimovať..radšej nie..

dosť..:))

zari..tak je..presne tak..
ale ja som v tomto rovnaka..môžme dnes mať konflikt storočia..zajtra ti úprimne pomôžem,ked budem vidieť,že to potrebuješ..

ale ked vidim,že podla mna robiš zle, tak ti to vytknem, bez ohladu na silu a veľkosť našho priateľstva..:))
taka som..

Vždy má zmysel byť. A ty si proste človek, ktorý svieti naďaleko, či chceš, či nechceš, či sa práve cítiš dobre, alebo zle.

No, mám niečo na vybavovanie, takže sa zatiaľ porúčam.

Zara, maj sa tu fajn, prepáč, že som sa zmocnila tvojho diskusného poľa.

nuž máme čosi spoločné ... niekedy sa to dá, niekedy nie.. :-)

a zmocňuj sa .. v pohode.. pá a pekný deň

..cas smutku byva aj casom porozumenia...kazdy clovek bez rozdielu ma svoje boliestky a nakoniec sa z toho vylize ako teliatko..o)) ;-))....

v duchu odpovedala...
Len teraz neviem či mi to v nejakom smere pomohlo (v zmysle posunulo ďalej) alebo skôr naopak ... uvedomila som si viac, čo som nechcela... ? :-)

tak aj negatívny účinok som vyslala do sveta, ale veď aj o tom je ten náš život každodenný..:-))

Lebo pýtať sa je dôležité iba tak môžeme nájsť aj samých seba.

to, to.. preto som sa spýtala a hlavne sama seba.. :-))

život je ťažký , prináša veľa otázok lebo je rozatomizovaný . stále ňúrame po jeho ňuansách . a čím viac ich nachádzame , tým viac variácií života nastáva . dnes sa nedá jednoznačne na nič odpovedať . každá otázka má množstvo odpovedí v závislosti na okolnostiach ich vzniku .