Kúsok po kúsku,
skladám.
Mesiac do okien svieti,
lúčom nočným ukáže,
kam zaradiť ten kúsok siete,
čo sa v srdci rozvinie.
Kam schovať spomienku?
Kam odložiť kľúč?
Či sa ešte nevzdať na chvíľku?
Dotyku tvojich rúk,
či sa ešte vrátiť tam kde sa utkala?
Sieť vášne a nehy neskrotnej,
čo som kedysi čítala,
v mozaike sklenenej.
Sklíčko za sklíčkom zapadlo do pavučiny,
neťahám z nej tie motúzky.
Nenavíjam ich na prázdne srdce.
Ostali v ňom, kľúč máš ty.
Odomkni a vojdi.
Rozviň sieť.
Mesačným lúčom,
naďalej svieť.
Čomu?
Láske predsa,
sklíčko
mozaiky dní zapadlo
na svoje miesto.
Komentáre
lets dance
pohár medu
....úsmev....
Neodomykaj....
Tož vôjdi a nič nepýtaj...;)
:-)
Tak vejdi ...
:-)
dobré ránko Nončo..
eneko, prajem krásny deň, hádam
snežka,
Teide, balím kabelu a idem..
saginko, vidíš a toto mi nenapadlo..
Z-a-r-a,
snežka, pokus o vtip? :-)) tak teraz to bol pokus o vtip..
Za vtip ,
snežka, žiadny vtip, to bolo vážne.. :-))
zara
:-)
Matahari, v noci som bola s Tebou
toto treba zmeniť!
Matahari, máš pravdu..
Zara...
Iris a tu dúfam, že zapadne všetko ako má..