Kašľali sme na gymnáziu na náuku o spoločnosti. Bolo pár rokov po nežnej revolúcii a nám fakt nenapadlo, že právo, ekonomika a veci s tým súvisiace budú mať raz nejaký význam. Myslím, že práve z polročnej písomky z náuky som dostala na strednej prvú päťku a bola som celá rozhorčená, že z takého predmetu "o ničom" mám dvojku na vysvedčení.

Dnes, keď sa hrabem v zákonníku práce alebo sa potrebujem k nejakým veciam v rovine daní, podnikania a pod. dopracovať, smutne spomínam na tie časy, keď mi to daná pani profesorka hovorila po lopate. Až teraz si uvedomujem, aká nadčasová bola a ako výborne vedela, čo má a čo nemá diktovať. Ten zošit je i po rokoch prehľadný a fajn... Škoda, že ja som ho väčšinou používala len na spracovanie ťahákov, veď predsa - nech z toho predmetu "o ničom" nemám na vysvedčení dvojku.

A to som kostičky na chodidle nohy vedela vymenovať naspamäť aj po latinsky. Fakt neviem načo...

Želám si, aby učiteľov/profesorov podobného charakteru bolo viac. Inteligentných, rozhľadených a s ľudským prístupom. A tiež navrhujem kompetentným, aby nad učebnými osnovami poriadne pouvažovali. Zdá sa mi, že je totiž veľký nepomer medzi tým, čo sa študent učí a tým, čo zužitkuje. Nedostatok znalostí o fungovaní spoločnosti pociťujem v bežnom živote celkom silne, no výpadok informácií o Aischylových a Euripidových dielach mi zatiaľ ani raz neskomplikoval život.

Prečo asi?