V brušku tehotnej ženy ležia dve bábätká a zhovárajú sa:
- Veríš v život po pôrode? - pýta sa jedno.
- Určite. Po pôrode predsa niečo musí byť.
  Možno sme tu teraz preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
- Blbosť, nijaký život po pôrode neexistuje.
 Po tom nie je nič! Ako by taký život vyzeral?
- To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, ako tu.
  Možno budeme môcť používať na pohyb nohy a jesť budeme pusou.
- No to je predsa holý nezmysel! Behať po vlastných? To sa predsa nedá!
  A jesť ústami? Smiešne! Niečo ti poviem. Život po pôrode je nemožný.
  Logicky. Pupočná šnúra je už teraz krátka.
 - Nie, nie. Určite nás tam niečo čaká, len to bude všetko trochu
  iné, ako tu.
- Si fantasta. Nikto sa predsa ešte odtiaľ po pôrode nevrátil naspäť.
  Pôrodom sa jednoducho život končí. Potom už nie je nič, len nekonečné temno.
- No ja síce neviem povedať, ako ten svet po pôrode vyzerá, ale viem,
  že uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mamu? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás. V nej a vďaka nej predsa žijeme.
  Bez nej by sme vôbec neexistovali.
- Tomu neverím! Nijakú mamu som nikdy v živote nevidel.
  Je teda zrejmé, že nijaká neexistuje!
- Ani ja som ju nevidel, ale niekedy, keď sme úplne ticho,
  počujem ju, ako spieva, myslí na nás.
  Cítim, ako nás hladí, ako vytvára náš budúci svet.
  Vieš, ja si naozaj myslím, že ten naozajstný život nás čaká až potom...
                    Neznámy autor z internetu