Abubakar bol z Mali. Študoval medicínu, po večeroch sedával v rodnom batikovanom habite a zmrzlinárskej čapici na stredoeurópskej internátnej chodbe, hrával na gitare pesničky Ali Farku Tourého a my sme sa za jeho hudbou ťahali ako krysičky.

Hral pekne. Keď sa zotmelo, strihali sme ušami, bude dnes/nebude Abubakar koncertovať? a keď sme na chodbe začuli malijské harmonické rify, pakovali sme šálky s kávou, cigarety, deky a vybiehali von, aby nám nič neušlo.

Abubakar bol náš mohutný internátny baobab. Zliezalo sa pod ním niekoľko kontinentov. Študenti z Kostariky, Guinei Bissau i Guinei Konakry,  Portugalec, Mongolka, aj slečna Laosanka (ktorá mala len jedno meno a toľko do nej na študijnom rýpali, že si k nemu pripisovala nang - slečna) a vyspevovali sme Timbarmadzéiná jáleila jauanne jáána timbáárma....

- Ali Farka Touré iz a grrrejt men. Abubakarova angličtina vrčala fchancúštinou. Keď spieval, tváril sa vážne a bol ďaleko. Asi doma.

Prešli roky. Na internát, Abubakara aj jeho gitaru a Ali Farku Tourého som dávno zabudla. Až raz v kníhkupectve s CD krámom a reproduktormi rozloženými po celom priestore čučím do knižky, hudba je šumovým pozadím a odrazu - veď tú hudbu poznám. Timbarmadzeiná jáleila. Naša svätojánska muška z ponurej internátnej chodby. Ali Farka Touré z Mali.

Samouk, robotník v dokoch na rieke Niger v Niafunké, ktorý vedel vymenovať svojich predkov až po praprapraTouréovcov z marockého Fézu a počas celého svojho života zostal verný Mali.

- Tu ma poznali, keď ma vo svete nepoznal nikto. Povedal, keď v 90. rokoch prostredníctvom Ry Coodera získal za cédečko Talking Timbuktu Grammy a stal sa svetovou hviezdou. Ry Cooder je ten, čo objavil pre svet kubánskych hudobníkov a sprogavoval ich spolu s režisérom Wendersom v dokumente Buena Vista Social Club, kde sa Ibrahim Ferrer v najslávnejších momentoch svojho muzikantského života na vyhliadkovom mieste nebohých Dvojičiek pýta, ktorým smerom je domov.

Ali Farka Touré koncertoval s množstvom renomovaných muzikantov. Až do pieskov púšte, kde si západosaharskí muzikanti organizovali pri Timbuktu každoročne veľký open-air festival, za ním prišiel aj ledzeppelinový Robert Plant, ktorý na staré kolená zistil, že živý krb aj umelohmotný krb - taký ten, v ktorom akože horia plastové polienka - vyzerajú na pohľad rovnako, ale skutočný oheň, pri ktorom sa dá zohriať a upiecť si zemiaky, je len v tom živom.

Ali Farka Touré sa stal v roku 2004 starostom mesta Niafunké. Tam sa narodil, žil tam a v marci 2006 tam zomrel. Jeho život bol rovnaký ako jeho hudba. Jednoduchý a otvorený pre ľudí zo svojho okolia.

- Sú to najdôležitejšie, čo mám.

Ali Farka Touré uaz a grrrejt men.

--------------------------

(Bin_tex z Portugalska píše o ňom viac na svojom blogu)

No tak ešte jednu. Amandrai

Fotografia síce nie je z Mali, ale v západnej Sahare sú hranice symbolické a ráz krajiny a spôsob života sa príliš neodlišujú. Kúsok za dedinou je tabuľka so šipkou Timbouktou - 3 days. Na ťavách.