Louvre patrí určite k najväčším múzeám na svete. A práve tam smerovali ako prvé v ten deň naše kroky. Je to obrovský komplex budov, ktorých dejiny výstavby siahajú až na začiatok 13. storočia. Názov Louvre je odvodený  od normanského slova lower, čo znamená pevnosť.

Teraz úplne letecky, teda barbarsky stručne o vzniku a budovaní Louvru. Ako prvá historicky dokázaná stavba tohto komplexu bola hradná veža vysoká 32 metrov, ktorú pri Seine dal postaviť kráľ Filip II. August. Neskôr k veži pribudla štvorhranná budova s nárožnými vežami. Tu boli neskôr ukryté cennosti. Toto tvorilo základ Louvru nazývané Tour de Paris. V 14. storočím tu bolo kráľovské sídlo. Postupne sa  komplex budoval  za panovníkov Františka I., jeho syna  Henricha II., potom za Kataríny Medicejskej, ktorá dala postaviť palác Tuileries. Pokračovalo sa za vlády Ludovíta XIII. a Ludovíta XIV. Keď sa dvor v roku 1682 presťahoval do Versailes, práce na Louvre boli zastavené a komplex začal chátrať. Dokonca  sa uvažovalo v roku 1750 že mal byť zničený. Ale po búrlivých rokoch revolúcie sa Napoleon I. ujal prác na Louvri, až ho dokončil Napoleon III. Po požiari a následnom zničení Tuileries počas obliehania mesta v roku 1871 Louvre získal svoju súčasnú podobu.

Postupom času, ako múzeum naberalo na návštevnosti, prestával hlavný vchod zvládať množstvo návštevníkov. Ako riešenie bola napokon postavená slávna sklenená pyramída, naprojektovaná na objednávku prezidenta Mitteranda v roku 1989 architektom I.M. Peinom, ktorá teraz slúži ako hlavný  vchod do komplexu múzeí. Podobne ako Eiffelova veža, ani táto stavba sa nevyhla kritike, hlavne pre kontrast modernej architektúry s architektúrou Louvru. Celkove je v Louvri až 5  presklených pyramíd, jedna z nich je „obrátená pyramída“ presvetlujúca priestory pod Cour du Carrousel. Práve pri tejto obrátenej pyramíde sme do komplexu múzeí vchádzali my. Múzeá v Louvri tvoria tri základné časti - budovy: Richelieu, Sully a Denon. Každá budova má tri poschodia. Hlavnou náplňou komplexu v Louvri sú obrazy. Každý panovník Francúzska pridal do zbierky veľké množstvo obrazov, či už ako vojnové kortisti, či ako diela významných maliarov. Štatistiky udávajú, že plocha obrazov vo viac ako 200 sálach presahuje 60 tisíc m2. Pre ucelenosť treba dodať že zbierky v Louvri sú rozdelené do týchto hlavných zbierok: Orientálne starožitnosti, Egyptské starožitnosti, Grécke, Etruské a Rímske starožitnosti, Maliarske zbierky, skulptury a užité a dekoratívne umenie.

S odstupom času po návrate domov by som si vedel rozložiť návštevu Louvru viac efektívnejšie. To čo sme tam absolvovali my, bolo dá sa povedať chaotické. Napomohol k tomu nedostatok času. Na prehliadku Louvru sme mali len necelé 4 hodiny  a v tom bol zahrnutý aj čas na presun na Námestie Svornosti, kde mal byť pristavený náš autobus, aby nás zaviezol k ďalším pamätihodnostiam Paríža. Takže sme sa zamerali pri prehliadke exponátov na návštevu obrazov, hlavným ťahákom pre mňa bola  Mona Lisa, kde sme sa pomaly dostali cez nádherné exponáty sôch a chodieb plných nádherných obrazov. Ukradnúť Monu Lisu som sa radšej ani nepokúsil. Za prvé, boli okolo obrazu zástupy návštevníkov a za druhé, obraz je za nepriestrelným sklom a pod neustálymi, obozretnými očami strážiacich zamestnancov Louvru. Obraz sa ale podarilo ukradnúť v roku 1911 istému  maliarovi izieb, ktorý sa v Louvri schoval, vyčkal do druhého dňa kedy bolo múzeum pre verejnosť zatvorené, prezlečený za zamestnanca múzea obraz pod plášťom vyniesol von a naspäť sa Monu Lisu podarilo dopraviť až v roku 1913. Naspäť však k našej prehliadke Louvru. Ďalej sme sa pokúšali nájsť „Egypt“, teda ja som túžil zhliadnuť egypské pamiatky. Podarilo sa nám však dostať sa cez zbierky Etruskov, Grékov, Rimanov len ku sfinge, potom sme cítili potrebu vyhľadať socialne zariadenie a nejako sme sa v tej spleti chodieb stratili. Napomohlo k tomu sledovanie hodiniek a tak sme Egypt oželeli. Vydali sme sa teda ku nádherným komnatám Napoleona III., ktoré sme mali v pláne tiež navštíviť.  Boli fakt nádherné. Prvé čo do očí udrelo, bola honosnosť a prevládajúce farby jasno červená a zlatá. Potom sme sa už len ponáhľali k východu a vyšli sme na nádvorie práve cez presklenú pyramídu. Sklá pyramídy boli posiate v slnku sa trblietajúcimi kvapkami vody. Ani sme si nevšimli, že počas pobytu v útrobách Louvru vonku pršalo. Ale to už opäť svietilo slnko, tak dáždniky ostali suché. Čakal nás ešte prechod po priamke od Louvru, popod oblúk Arc du Carrousel, cez Tuilerijske záhrady na  Námestie Svornosti k egyptskému obelisku. Tu ako som písal vyššie nás mal čakať náš autobus. Priamka potom pokračuje cez  Elyzejské polia až po  Víťazný oblúk.  Ale po poriadku.

Hneď za areálom Louvru je oblúk Arc du Carrousel, ktorý  je ako vstupná brána do Tuilerijských záhrad. Tento oblúk bol postavený v rokoch 1806-1808 a mal oslavovať víťazstvo Napoleona v roku 1805. Napodobňuje architektonický dizajn a dekoráciu oblúka Septimia Severa v Ríme. Červené a biele mramorové stĺpy rámujú tri oblúky. Na vrchole boli umiestnené  4 pozlátené kone, ktoré na Napoleonov rozkaz boli odvezené z benátskej baziliky sv. Marka, do ktorej boli vrátené v roku 1815. Originály boli potom nahradené napodobeninami. Po prejdení oblúkom sme sa ocitli v Tuilerijskych záhradách. Mne pripadali dosť zanedbané, asi preto že sme navštívili deň predtým  nádherné Versaillské záhrady:). Tieto záhrady sa rozprestierajú v dĺžke jedného  kilometra. Pozemok kde sa rozprestierajú dala kúpiť Katarína Medicejská v roku 1563 a vytvorila tu záhrady v anglickom štýle. Po záhradách sú roztrúsené skupiny sôch, vázy, kvetináče a krásne stĺpové lampy.  Tisíc metrovou cestičku cez záhrady sme sa dostali k nádhernej bráne a vyšli sme na Námestie Svornosti (Place de la Concorde). Toto námestie bolo vytvorené v rokoch1757-1779. Za revolúcie tu bola gilotina, pod ktorou prišlo o hlavu viac ako 1300 ľudí, od Ludovíta XVI., kráľovny Marie-Antoinetty po Madame Roland a Robespiera. Na Námestie Svornosti bolo premenované v roku 1795. V strede námestia dnes stojí viac ako 3300 rokov starý egyptský obelisk z chrámu v Luxore, darovaný Ludovítovi Filipovi v roku 1831 Mohametom Alim. Obelisk je vysoký 23 metrov a je pokrytý hieroglyfmi ilustrujúcimi slávne skutky Ramsesa II.

Z Námestia Svornosti sme sa presunuli autobusom k ďalšej pamätihodnosti, ktorou  je Invalidovňa, ale o tom a o inom až v budúcej časti.