"Maliarova myseľ musí byť ako zrkadlo, ktoré vždy zachytáva farbu predmetu, čo odráža, a má sa úplne zaoberať obrazmi pokiaľ možno všetkých predmetov pred sebou. Maliar, musíš teda vedieť, že nebudeš dobrý, pokiaľ nebudeš všestranným majstrom schopným zachytiť svojím umením každý tvar vytvorený prírodou." (Leonardo da Vinci)

"Cena Oskára Čepana je na Slovensku najprestížnejším ocenením mladého výtvarníka či výtvarníčky", prečítala som si v korporátnom médiu. A že tento rok ju získal nejaký Svätopluk Mikyta, ktorý vystavuje svoje diela spolu s troma finalistami v galérii Medium na VŠVU. Síce som na to vzápätí zabudla, ale idúc po Hviezdoslavovom námestí - hľa, sama sa výstava pripomenula.

Hor´sa teda na prehliadku mladej výtvarnej smotany.

Cenu vyhlásila nadácia Centrum súčasného umenia, predtým Sorosovo centrum súčasného umenia, ktorá finančne opeľuje výtvarné umenie nielen na Slovensku, ale aj v Česku a na Balkáne.

Výstava bola skromná. Bzučiace diaprojektory, ktoré premietali na stenu ponuku nejakej cestovnej kancelárie, základné frázy v angličtine a pohľad na ošarpaný barák, akýsi prieskum verejnej mienky v Británii a v Poľsku vylepený na stene a zlatý klinec výstavy, expozícia víťaza. Visela na oceľových lanách tiahnuvšich sa z kumbálu.

 A to je dobre, že z kumbálu. Lebo inak by ešte viac pripomínala kartotéku byrokrata.

S bázňou milovníka umenia som sa pohrúžila do posúvania plastových obalov, aby som poobdivovala víťazné kresby formátu A4.

Hlava vpravo práve pestro zvracia. Chvíľu pred mojim príchodom nakukla za roh a uvidela kresbu v rade za sebou: Madonu s troma oranžovo-zelenými volskými očami. 

 Víťaz Ceny Oskára Čepana je vraj výborný v kreslení zemiakov ...

 ... a poslabší v nemčine. "Moje najneobľúbenejšie nemecké slovíčko, ktoré som sa doteraz nenaučil."

Sen krutohlavého tanečníka v ružovej sukienke o zložitejšom frézovaní

 Z predinternetovej súkromnej zbierky pedofila

Horiace makovice

Na záver pohľad do kumbálu poskytujúceho odpoveď na otázku, kde berie autor inšpiráciu.

 "Svätopluk Mikyta (1973) prináša v dobe rozriedených autorstiev systematicky rozpracovaný autorský program, ktorý vracia do hry súkromné mytológie i myšlienku Gesamtkunstwerku, vo svojej rukodielnosti a "peknom výstupe", navyše zrozumiteľný aj širšiemu publiku. Základnými vzorcami jeho programu sú množiny znakov, hľadaný kľúč k identite, príslušnosť k národu, tradícii, čiernobiely komentár i farebná metafora," dočítali sme sa na papieri, ktorým nás vybavila recepčná, predavačka v butiku rozloženého v chodbe výstavných priestorov a správkyňa kondolenčnej knihy pre návštevníkov zároveň.

Ja neviem, prečo Mikyta získal 6-týždňový pobyt v New Yorku. Prečo nie trvalý.

Oddala som sa, idúc z výstavy držiteľa najprestížnejšej výtvarnej ceny, úvahe o tom, kto je Oskár Čepan.

Psychiater?

Odpoveď dal vyhľadávač.  Oskár Čepan, socialistický akademický funkcionár, hačal za socíku v Literárnovednom ústave SAV a súznel s režimom. Oceňovanie najlepších mladých výtvarných umelcov je posmrtnou extenziou jeho všestrannosti.

A teraz vážne. Definíciou umenia, i keď mäkkou, je "umieť". Dokázať viac ako ostatní, vďaka talentu a sústredenej práci. V antike sa používal pojem techné, totožný s pojmom ars, ktorý zahŕňal intelektuálny výkon, aj remeselné majstrovstvo - neamatérske, sofistikované činnosti. Ďalšou definíciou umenia je sémantický prínos. Dielo, ktoré ho nemá, nie je umením. Tieto dve definície môžeme považovať za objektívne.

A tak sa pýtam, kto nazýva Mikytove produkty umením a dokonca ich oceňuje? Kto sa silou-mocou snaží zapratať niku výtvarného umenia balastom a odpudzuje tak ľudí od celej jednej sféry sofistikovanej ľudskej tvorby?

A v neposlednom rade sa pýtam, čo je to za štátnu školu prevádzkovanú z mojich daní, ktorá ľudí ako sú tí štyria finalisti presvedčí, že tvoria nejaké umenie. Čím to je, že ľudia ako tí štyria finalisti tomu dokonca uveria -  až tak, že majú pocit prínosu pre iných a bez štipky hanby a sebareflexie im obrazne povedané naserú do galérií.

Na začiatku bol da Vinci, tak nech je aj na konci:

"Ľudia maľujú zle nie pre nedostatok tréningu, ale preto, že zobrazované veci vlastne nepoznajú a nerozumejú im." 

--------------------------------------------

Ceçi n'est pas une pipe - Magritte, Foucault

Citát v úvode: Leonardov skicár (zostavila H. Anna Suh)