Tak už máme po voľbách. Úspešní kandidáti určite ešte oslavujú aj dnes, veď je aj čo. Na štyri roky zabezpečený stabilný, nie zanedbateľný príjem o akom môže veľká časť obyvateľov Slovenska len snívať. Nič proti tomu, keby tieto príjmy boli zaslúžené, teda že by bolo za našimi pánmi poslancami aj niečo vidieť, čo sa o niektorých povedať nedá.
Ešte v piatok večer som si na stôl rozložila všetky tie letáky, ktoré som našla napchaté v poštovej schránke s tým, že si vytypujem koho budem voliť, aby som do volebnej miestnosti prišla pripravená. Z letákov sa na mňa pozerali usmiate tváre potencionálnych poslancov a poslankýň a každý sa mi snažil nahovoriť že práve oni sú tí praví, že oni to „ vedia lepšie“, len som sa nikde nedozvedela že čo. Domyslieť sa dá všeličo tak ich radšej odkladám nabok. Ďalší ma presviedčajú, že im nie je jedno čo sa okolo nás deje, ale čo s tým mienia urobiť, nikde nepíšu
Tak mi nakoniec zostal najzaujímavejší nezávislý občasník „Iné Košice“ , ktorý sa na titulnej stránke prezentoval štyrmi zobrazenými problémami. Tiež som sa nedozvedela ako ich chcú riešiť, ale je tu možnosť, že sa konečne dozviem ak stúpim niekde do hovna, že budem vedieť, či to bolo psie.
Ak si niekto chce robiť predvolebnú kampaň cez psie hovienka, je to jeho vec, ale ak sa niekto uchádza o verejnú funkciu, mal by vedieť aspoň to, že na vchodové dvere obytných domov sa nelepia žiadne letáčiky, nakoľko dvere na bytovkách nie sú reklamné plochy a vždy to musí niekto odstraňovať.
Nakoniec som došla k záveru, že vlastne ani nemám koho voliť, Jedných som neišla voliť preto, že ich nepoznám a iných práve preto, že ich poznám.
Viem, že sa nemám čím chváliť, už tri noci poriadne nespím pre výčitky svedomia , len dúfam že do budúcich volieb to nejako rozdýcham.
Tri dni po...
17.11.2009 00:00:00
Tri dni po...
Komentáre