Keď sa smútok mračí v  tvojich očiach,

srdce puká od žiaľu,

už nevládzeš sa nadýchnuť.

Nemáš možnosť návratu

do sveta smútku cestuješ vlakom,

ktorý stojí iba v tme.

Samota ti srdce zviera tak silno,

ako putá zvierajú ruky zločincom.

Chceš sa nadýchnuť znova vidieť svetlo.

Vynoriť sa s tej tmy,

Ktorá ťa objíma.

Už cítiš ako ti srdce stuhne

a márne lapáš po dychu.

Vieš, že si na dne

a nedočkáš sa nádychu.