Sedel na garazi a pozoroval okolie. Uz tri dlhe dni sa bavil touto velice zazivnou cinnostou. Bol spolu s dedom na Alojzovej chate. Obaja mu svatosvate tvrdili ze cerstvy vzduch a pokoj mu pomozu zregenerovat sily. On si bol zase 100%tne isty ze sily mal a regeneracia mu moc nepomoze. A tak sedel na garazi, vychutnaval ranne slnko a sledoval Alojza ako v rurach ktore mal za garazou spolu s Amneziom hladaju potkanov. Amnezio bol velky polovnicky pes poulicnej rasy cviceny specialne na lov malych zivocichov. Lepsie mrtvych ako zivych. Preco to meno tak to mu Alojz nikdy neprezradil. Ako som uz spominal sedel na tej streche, vychutnavajuc ranne slnko sledoval tu veselu dvojicu pozostavajucu z chlapa ako sud a vysportovaneho 90 kiloveho psa. Pozrel na druhu stranu pri dom a tam videl deda ako skrabe zemiaky na obed. Panecku ten sa zmenil. Pred rokom ani nevedel z coho su vyrabane hranolky a teraz si pospevujuc utieral spotene celo od tolkej driny pri ich priprave. Hrozne daco. A navyse mal pocit ze unho zostane byvat asi uz navzdy. No unho, bol to dedov byt, ale ....... ale. Prekotulal sa na chrbat a myslienky mu zaleteli do mesta. Pocul prichadzajuci vlak. Ked ho to tu zacne nudit nasadne nan a pojde domov. Vlastne ho to tu nudi od zaciatku ale musi si usporiadat myslienky. Nemal chut ich mat rozhadzane. Mysel mu zaletela k Natasi. Ktovie co robi. Asi len tak chodi po tom sidlisku so psom na voditku. Poznal ju dva dni, ak nerata posledne tri, a vzdy ju videl so psom. Vlastne nie vzdy. Prvy raz bez psa. „Hej, Jozo, pod sem. Nasli sme potkana.“ Aha nieco sa bude diat. Sadol si tak aby bol menej viditelny, este by ho zapriahli do lovu. Dedo pribehol k Alojzovi, pes odbehol do bezpecia. „Co mam robit? Ako pomozem?“ „Tu mas vreco, chytis ho tuto okolo rury tak aby ta svina vbehla don.“ „Jasne jasne, a co budes robit ty?“ „Najprv tuto na tejto strane zapalim ohen aby som ho poslal tvojim smerom, a potom ti budem drzat palce.“ Zohrana dvojica, bol zvedavy, ktory prvy utecie. Dedo sa rozkrocil, chytil vreco a prilozil k rure, Alojz zapalil v tom istom momente noviny a strcil ich z druhej strany do rury. Potkan instinktivne si radsej vybral vreco. Vbehol don. Dedo zamrzol. Bolo vidno ze zvazuje moznosti a mal na krajicku utek. Preboha ako sa taky velky clovek moze bat takeho maleho tvora? Potkan zistil ze ma sancu. Zacal sa hrabat naspat do rury. Nevyslo to vsak podla jeho predstav. Ale lepsie. Vypadol priamo na travu. Alojz dobehol k dedovi: „mas ho?“ „Asi, niekde by tu mal byt.“ Sledovat tu trojicu bol pre Rolanda velky zazitok. Sledovat tu dvojicu bol pre potkana este vacsi zazitok. Dedo a Alojz, dvaja kamarati, hladali potkana v rure a vo vreci. Potkan zatial na nich hladel v soku ze co robia a sedel Alojzovi pri lavej nohe. Dedo si ho vsimol prvy. „Mas ho pri nohe.“ Povedal tonom akoby hodnotil tohtorocnu urodu psenice. Co nasledovalo nevie nikto opisat tak, aby sa to co len na zlomok zlomku podobalo skutocnemu umeleckemu zazitku. Alojz zacal tancovat nieco, co sa podobalo na rusky narodny tanec, potkan sa mu prepletal medzi nohy, dedo vrestal a nepohol sa. Roland si uz pamata len to ako letel dole z garaze do kapusty. Este aj po pade sa tak smial ze nemohol dychat. Toto ked raz bude rozpravat kamara.....no ked toto raz niekomu bude rozpravat tak zomre od smiechu. Potkan medzitym odbehol, dedo sa ukludnil, Alojz sedel na trave a fucal. Amnezio sa schovaval za stromom a striehol, ci sa potkan nevrati. Neskutocna scenka. Roland sa horko tazko postavil na nohy. Tak je to jasne. Najblizsim vlakom ide do mesta. A vecernym sa vrati tak aby si nikto nic nevsimol, aj tak sa bud tula alebo sedi na garazi. Nikto si nic nevsimne.

Hned po obede zrealizoval svoje plany. Naskocil na prvy vlak ktory smeroval do mesta. Teda aspon dufal ze smeruje do mesta. Sadol si na prve volne sedadlo. Ak bude mat stastie tak pojde zadarmo. Na zastavke sa listky kupit nedali, dali sa kupit az u sprievodcu. Ten sa sem tam neukazal. Pohodlne sa uvelebil, jak osa na bonbone a zahladel sa na krajinu, ktora sa uberala zostat na svojom mieste, zatial co vlak fical popri nej. Nemohol nepocut rozhovor dvoch muzov za nim. „Myslis ze 55 ruzi bude stacit?“ „A preco by nemali stacit? Vsak az tak vela nemeskas.“ „No ja neviem, rano som odisiel s tym ze idem na pivo, a po tyzdni sa vraciam domov.“ „No ved tyzden, ono to zas nieje az tak strasne dlha doba.“ Vzdy ho fascinovali problemy prosteho cloveka. Olizol si obocie a uvazoval nad tym, kde v meste najde Natasu.