Videl som svoju múzu. Konečne som ju našiel a to bola celý ten čas tak blízko. Bol som príliš zahladený do diaľky, aby som bol schopný pozrieť sa pod nohy. Až keď som sa vzdal nádeje, že ju niekedy nájdem, tak sa ukázala sama. Prišla ako keby sa nič nedialo a ukázala sa vo svojej plnej kráse. Jej vlasy sú ako vlny rozbúreného mora. V jej očiach je zakliaty úsvit nového dňa so všetkou nádejou ktorú prináša. Postavou sa podobá na antickú bohyňu. Je obrazom dokonalosti, stvorenia bez akejkoľvek chyby. Mám chuť schytiť ju a zobrať niekam preč, nechať si ju pre seba a kochať sa jej dokonalosťou. Uvedomujem si však, že by to bol hriech nad všetky iné, zobral by som svetu svetlo a jeho nádej. Musím sa ovládať, aby som to nespravil, nechcem byť zatratený na celú večnosť.
Stojí tam opretá o strom v parku a vietor sa jej pohráva s vlasmi. Chcem sa jej prihovoriť, ale ani netuším, čo by som jej povedal. Tak tam stojím a len sa pozerám, ako ostatní ľudia okolo nej prechádzajú bez povšimnutia, akoby ju ani nevideli. Možno som jediní, alebo ostatní nevidia jej krásu.
Slnko pomaly začína zapadať a ako sa postupne stmieva, tak mi aj moja múza mizne pred očami a rozplýva. Obloha sa sfarbila do oranžova a múza sa v tom otočila, prišla ku mne a dala mi bozk. V tom momente zapadlo slnko za obzor a zobralo si so sebou aj moju múzu. Pocit, ktorý vo mne zanechala však pretrval a dal mi silu ísť ďalej a žiť svoj život s nádejou, že ju ešte niekedy uvidím a dá mi ďalší bozk.
Múza
08.09.2008 20:56:55
Vrátila sa ku mne inšpirácia a len tak z ničoho nič som musel napísať toto.Dúfam, že inšpirácia pretrvá a budem konečne späť vo svojej koži.
Komentáre