Asi pred tromi dnami mi mama vravela, ze po dubravke chodi nejaky stary chlap, ktory vola baby na kofolu a predtym sa ich pyta ze kolko je hodin. Vtedy som ju vysmiala, ze kto by uz len tak za mnou dosiel

Dnes sme ale skoncili v skole o dost skor, koniec koncov, maturanti boli posledny krat pred akademickym v skole a profaci mali kopu roboty. tak sme stali s kamaratkou na rohu ulice kde byvam, ja som telefonovala s kamosom, ona to tez komentovala a vsetci sme sa rehotali. Slniecko svietilo, dve mlade zabky sa smeju, ze jo..

No a potom len zrazu tak Durka stuhla, som sa obzrela a stal tam taky nejaky chlapik, naobliekany jak cibula, dobre tyzdnove strnisko..mohol mat tak cez 50. V ruke igelitka z Lidlu a prisahnuty usmev na tvari...a zrazu len ze "Neviete kolko je hodi dievcatka?" a stale sa usmieval jak prisahnuty. Tak sme mu teda povedali..a potom sa opytal ci nejdeme na kofolu Poviem vam, mne uz nezacinalo byt vsetko jedno. decka este v skole, mamicky s kocikmi este len dvali babetka spat..ludia v robote..a henten sa tam na ans skeri. Samozrejme ze sme mu odpovedali nie a otocili sa, sme si mysleli ze da pokoj, ze pochopi ze u ans nepochodi. Ale on zacal ze "Ani an malu?" ..."nie"..."To je chvilka, nebojte sa" "NIE!" to uiz Durka vyhukla a triasla sa jej ruka..tak som mu kapanek vyssim hlam povedala nech ide prec lebo budem kricat. nemala som vlastne dovod, ale spomenula som si, ako mi vzdy vsetci vravia, ze by to takychto hajzlov malo nalakat. Tak hne dze klud klud a odisiel. Ja som poriadne nervy chytila az ked odisiel bezpecne daleko a zistili sme ze po 10 metroch sa uz ani neobzrel.

Teraz sme obe zalezene u nas doma, snazime sa brat to s humoom,a le nabuduce myslim budem brat mamu vaznejsie, ked mi bude vraviet, ze nech si davam pozor a nec hodim sama, lebo po sidlisku sa zas potuluje nejaky uchylak.