Som citlivá. A som si toho vedomá. A možno práve preto nie som úplne stratená. Som citlivá na svoje dieťa. Veľmi. Zle znášam čudesné správanie a zvyšovanie hlasu niektorých učiteliek v škôlke. Zle znášam nátierky, ktoré dennodenne núkajú môjmu malému miláčikovi. A ona nechce. Nechcela by som ani ja. Som citlivá na vetu "dobre vyzeráš", lebo hneď vidím všetky svoje kilá navyše. Dobre vyzeráš sa v mojom ponímaní rovná pekným tučnučkým líčkam. Som dosť citlivá na dobré rady niektorých dobrých kamarátok. Najľahšie sa podľa mňa riešia problémy druhých. Zle znášam dokonalé páry, ktoré sa NIKDY nehádajú. Zle znášam dokonalé manželky. Ach, moje komplexy... Zle znášam kritiku. Občas ma  predsa len prepadne pocit dokonalosti :). Som citlivá na svoj večne studený nos. Som proste citlivá hlavne na seba. A tiež na SVOJE veci. Môj mobil veľmi zle znáša cudzie dotyky. Aj moje pero je len moje. A som dosť citlivá na svoje rodné mesto a svoj rodný kraj. A zle znášam slaďáky. Občas v tme autobusu vyroním slzu, lenže keď zahrajú nejakú pamätnú pesničku, nedá sa odolať. A Lenka Filipová spieva...peknú citlivú pesničku. No, ale viem o sebe a snažím sa zlepšovať...aspoň dnes ráno :). A verím, že nie som jediná citlivka na svete....