„Je niečo nové s tvojou sestrou?“ – spýtal sa Tibor manželky. Pri nohách sa im tmolila dvojročná dcérka a Kamila zdvihla oči od večere, ktorú práve prestierala pre rodinu na stôl. „Momentálne nie, lekári čakajú, kým sa preberie dostatočne na to, aby si vedela uvedomiť, čo sa stalo. Nezávidím tomu, kto dostane za úlohu povedať jej to. Ja ... ja by som nemohla,“ – prehltla naprázdno Kamila.
    

     Počas jedla si toho veľa nepovedali. Kamila sa snažila dostať trochu jedla do Tamarky, ale veľmi sa jej to nedarilo. Až keď ju nechala skĺznuť na zem, k porozkladaným hračkám, vrátila sa v rozhovore s Tiborom k Laure.

     „Dnes som zrovna myslela na to, čo bude s Laurou, keď ju pustia z nemocnice. Sama vo svojom byte nebude môcť byť a neviem si predstaviť, ako by mama zvládala starostlivosť o ňu. Vychádzať s Laurou nie je niekedy zrovna jednoduché...“„Predpokladám, že si zvažovala možnosť zobrať ju k nám,“ – odhadoval Tibor smer manželkiných myšlienok. Tušil, že sa nemýli.
    

     „Napadlo ma to. Máme priestranný rodinný dom. Hore sú dve voľné izby a tu dole, vedľa obývačky ďalšia. Z nej sme chceli v budúcnosti urobiť Tamarkinu detskú, ale ona ju zatiaľ nepotrebuje. Môžeme jej ju zariadiť v jednej z tých horných izieb, aj tak sme uvažovali, že by mala začať spávať v samostatnej izbičke blízko našej spálne ... tam môže mať aj detskú. Cez deň, keď sa pohybujeme zväčša dole, môže sa hrať pri mne v kuchyni alebo v obývačke. A tú izbu vedľa obývačky môžeme ponúknuť Laure – pokiaľ sa niekedy dostaneme k riešeniu tejto situácie. Mala by tam dostatok súkromia a pritom by nás mala stále nablízku. V istom zmysle je samotárka a kúsok samoty potrebuje k životu. Ale celkom sama vo svojom byte teraz zostať nemôže. Ja budem minimálne ešte jeden celý rok doma s Tamarkou ... preto si myslím, že by som mohla preniesť starostlivosť o Lauru na naše plecia. Čo si o tom myslíš ty?“

     „Pokiaľ sem príde Laura, ovplyvní nás to všetkých, celú našu domácnosť. Najmä ty sa budeš musieť okrem Tamarky starať aj o ňu. Lenže ... je to tvoja sestra a okrem rodičov nikoho blízkeho nemá ... a niekto sa o ňu bude musieť postarať. Keby to bola moja sestra, tiež by som to chcel pre ňu urobiť.“ – zvažoval situáciu Tibor.

     „Teraz je ešte skoro riešiť to, uvidíme, ako sa bude celá situácia vyvíjať ďalej ... ale ak to raz bude potrebné, nebudeš proti?“„Snáď si nemyslíš, že by som odmietol pomôcť tvojej sestre, láska moja,“ – pobozkal Kamilu do dlane a pohladil ju po líci.
    

xxx

<< IV. - TRHANIE HMLY     ...     VI. - NA KOĽAJÁCH K PRAVDE