Zrazu mi všetka odvaha vytiekla z prstov
A i ked ti chcem napísat, tak mám proste strach.
A tak tu sedím, hladím na kvietok
A trpezlivo oddelujem od popolu hrach

Je to zvláštne ked nevidím ti do očí
Písmenká sa dajú napísať len tak.
Tá neistota čo si myslíš, tá ma nivočí
A na oblok zaťukal mi vták

Chvílu sa cítim ako kúsok teba
A chvílku ako dievča na prítaž
I tak som si to sama, a tak mi je treba!
A teraz už tíško, holúbkov mi neodplaš...