Nedavno (mozno po hadke s manzelom)  sa mi jedna znama zdoverila, ze podla nej by idealnym stavom bolo, keby svet existoval tak, zeby sa muzi a zeny nespajali ziadnym manzelskym zvazkom, ale v danej chvili by zili s tym partnerom, ktory by im momentalne po vsetkych strankach vyhovoval. Akonahle by bola potreba ineho, vymenil by sa.

Moderne spolocenske vedy nas ucia byt sebavedomym clovekom, schopnym presadzovat si vlastne potreby a nazory. Lenze ak si kazdy zacne presadzovat svoje sny a predstavy, potom manzelskemu zivotu bije posledna hodina. Pretoze manzelstvo, ak to ma byt take naozajstne, dobre fungujuce manzelstvo, je predovsetkym zivot v time, v ktorom nikdy nemoze vyhrat jednotlivec, vzdy len tim.

Mozno povedat, ze v minulosti bolo viac timovych hracov, kedze bolo ovela menej rozvodov? V prvom rade bolo ovela viac respektu pred Bohom, cirkevnym pravom a moralkou. Co Boh spoji, nikto nerozdeli, vacsina ludi respektovala. Aj ked manzelstvo bolo pre nich najvacsim bremenom zivota, zasadu nerozdelit sa sa snazili respektovat.

A pod tlakom nabozenskych pravidiel sa vykrystalizoval aj svetsky nazor, ze za rozvod sa nedava vysoka znamka.

Lenze v dobe maximalneho individualizmu je najvyssou prioritou zit si podla svojho vedomia a svedomia a vsetko ostatne respektovat len vtedy, ked to ma pre mna vyznam a nebudem sa musiet obetovat.

Z toho vychadza, ze prezitkom uz nie je len manzelstvo, ale co je ovela horsie pre celu existenciu sveta, aj deti.

V suvislosti s manzelstvom mi neda nespomenut este jeden "artefakt", poklad najvzacnejsi, a tym je manzelska laska. V minulosti bola vzacna, ale dnes je uz takmer nedostupna. 

Zili stastne az kym nepomreli bolo a je len v rozpravkach. Dokonca ani najvacsie zalubene pary nikdy nezili v stastnych manelstvach. Romeovi a Julii, Petrovi a Lucii, Tristanovi a Izolde osud nedoprial ani postavit sa pred oltar. A Scarlet o Hara si uvedomila lasku svojho manzela Rhetta, az ked s nim nebola.

Ak neexistuje velka manzelska laska ani v umeleckych dielach, ako sa ma potom objavovat v kazdodennej realite, ktora ani zdaleka nie je pre nas priazniva?

Napriek vsetkemu vsak mozem povedat, ze velka manzelska laska este nevymrela. S jej podobou sa dennodenne stretavam. Ked milujuci manzel prichadza za svojou tazko chorou bezvladnou manzelkou do opatrovatelskeho centra, aby jej vecer co vecer povedal, ze ju ma rad.