Pri Cuernavake sme spali v kempe. Bolo ťažké ho nájsť. Išlo sa k nemu cez pomerne nehostinnú suchu krajinu asfaltkami štvrtej triedy a naostatok poľnou cestou. Ale ten kemp bol nádherný.

Žiaľ, teraz ho ani za ten svet neviem identifikovať. Takže neposkytnem informáciu, ako sa volal a pri akej obci sa rozkladal. Neposkytnem kľúčovú informáciu pre cestovateľa – ospravedlňujem sa. Poskytnem len zopár fotografií a informáciu o tom, že si tam stačilo len rozložiť spacák a spať pod širákom.

V noci ani náznak zimy, nad ránom ani náznak rosy.

Vzduch príjemný ako v sanatóriu pre astmatikov.

Len tie k...y veveričky!

Boli všade!

A boli neuveriteľne krotké... až som, ako profesionál v danej oblasti, začal rozmýšľať, či nie sú besné...

Vôbec to nebolo ako v tom starom a ošúchanom vtipe:

Nájde veverička tri oriešky. Rozlúskne prvý – strieborné šaty. Rozlúskne druhý – zlaté šaty, rozlúskne tretie – diamantové šaty. Veverička si sadne na konár a rozplače sa: „ Ja sa asi kvôli tej skurvenej rozprávke nikdy nenažeriem: „

Tu vyhladovanie veveričkám nehrozilo, pre potravu vám  pokojne vliezli aj do batoha.

Zdroj fotografií: