Pretavenie myšlienkových obrazov do zdieľatelnej formy prinieslo limitáciu vo forme použitia slov – verbálneho vyjadrenia imaginácie. Za desiatky tisíc rokov sme sa naučili vysporiadať s týmto obmedzením a už nám len v zriedkavých situáciách dochádzajú slová na presné vyjadrenie toho čo cítime.

 

20. storočie našlo ďalšiu formu synchrónnej medziľudskej komunikácie – vyjadrovanie pocitov končekami prstov na neobmedzenú vzdialenosť – SMS, chat, instant messaging. Táto forma opäť spomalila proces zdieľania myšlienok: mentálny obraz –> nájdenie slov –> napísanie správy. Kým za jednu minútu dokážem bežným tempom vysloviť 800 hlások, žena v hádke dokonca 1200, a jej reč je pritom stále syntakticky korektná, skúsená pisárka svojimi 300 údermi za minútu stihne zachytiť len štvrtinu jej posolstva.

 

Za týchto okolností sa nemožno čudovať, že užívatelia online prostriedkov komunikácie boli nútení si vytvoriť vlastný jazyk e-slang, využívajúci všetky dostupné prostriedky natívneho jazyka umožňujúcich skrátiť písomný prejav a pri tom zachovať zrozumiteľnosť. Najpoužívanejšími formami sú tzv. netspeak a leetspeak.

 

Ďalším limitom písanej komunikácie je absencia metajazykových prostriedkov, ktoré slovám dávajú emočný rámec - intonácia, intenzita hlasu, mimika, gestikulácia a mnohokrát zmysel samotného verbálneho prejavu obrátia či znegujú - irónia. Aj s týmto nedostatkom sa užívatelia v prostredí písomného prejavu vysporiadali aspoň čiastočnou náhradou vo forme emotikonov[1] - smajlíkov[2]

---