Kytica túžby

spálených ruží

Tŕnisté chodníčky panenských chýb

priniesli svoje chlebodary

za daždivých dní dvoch duší

Koniec leží v nedohľadne

oheň smútku ticho pradie

vietor rozhádzal naše básne

a svetlá nádeje

našli sme v slepej uličke

Dotyky zranenej ruky

zhmotnili sa v realite

Písmená ľúbostných slov mi ušli,

prišli mi ako také klišé plytké

Krčah sĺz pretiekol

skrz končeky prstov

a kútiky pier prehli sa v bedrách,

ako keď sneh padá

na konci leta

Posledné pohľady

a na konci básne

S Bohom

Slová nehodno vysloviť

narušia tú chvíľku moci

a keď už nik z nás nič netuší,

dotiahnu mraky