Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Mýty sa sústreďujú na vnútorný vzťah s božstvami či "neznámom". Odrážajú sa v nich individuálne, ale aj kolektívne túžby, potreby a obavy.[1] Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Rozdeľujeme do niekoľkých skupín: 1. báje o pôvode neba a zeme, 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu. Mýtus je tradičný rodový svetonázor; jeho pôvod je anonymný a jeho štruktúra, povaha a svetonázorová funkcia sa zakladali na tom, že vznikol spontánnou projekciou kolektívnych predstáv príslušníkov spoločnosti - ktoré boli odzrkadlením jej uspôsobenia - do sveta. Má sociomorfnú povahu a platí tu predstava uniformity, najmä nerozlíšenosti javov prírodných od spoločenských . ... v mýte žije človek tak, že nekladie otázky… lebo mýtus je svet, v ktorom sú odpovede dané vopred, pred otázkami… ... v neproblematickom svete mýtu, v tejto noci nerozlíšenosti, niet pre individualitu, ako ju poznáme my, miesto…. Mýtus a súbory mýtov (mytológie) sú predmetom skúmania mytológie ako vedy, religionistiky, orientalistiky, poetiky mýtu, psychológie atď. Mýtus nemá konkrétneho autora (Hesiodos a Homér iba básnickou formou prerozprávali tradované mýty), je to kolektívny výtvor. Dáva odpoveď bez toho, aby najskôr nastolil príslušnú otázku. Mytický príbeh nám poskytuje odpovede na otázky, čo neodzneli, a tak sa nemohli pred nami vynoriť ako skutočný problém, ktorý vyžaduje skúmanie a pripúšťa viaceré riešenia. Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta. Mágia môže byť: v okultizme, ezoterizme a etnológii: abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov, pozri mágia (okultizmus) v kultúrnej antropológii a pod.: čarodejníctvo nesprávne: varietné kúzelníctvo, činnosť iluzionistu, pozri kúzelník (umelec) prenesene: tajomné pôsobenie (napr. slova) Legenda môže byť: v literatúre: druh stredovekej epickej skladby o svätcovi, pozri legenda (svätí) ľudové, dôkazmi neoverené, rozprávanie o minulosti: hrdinoch, udalostiach či miestach, pozri legenda (povesť) často rozprávaný výmysel, niečo, čo sa tvrdieva, ale nie je pravdou, pozri fáma hovorovo: veľmi známa osobnosť slovné vysvetlivky k umeleckému obrazu, rytine, mape, diagramu a podobne, pozri legenda (vysvetlivky) text na minciach, medailách a pod. v minulosti: trieda, v ktorej sa učilo čítanie, pozri legenda (trieda)