Pomaly ale iste, končí leto. Poklesnú návštevy v našich lesoch. No už teraz sa začínajú objavovať následky konania nezodpovedných „ návštevníkov“ lesa. S manželkou sme sa cez víkend vybrali do lesa s tou podmienkou, aby tam bola pohodlná lesná cesta, ticho a pokoj. Našli sme ho neďaleko nášho domova, na úpätí Tetrichovej hory, na východnom okraji Šarišskej vrchoviny. Pôvodne, v dobe socializmu, asfaltová cesta, ktorá tam cez les vedie, bola účelovou príjazdovou cestou k vojenskému objektu, a vjazdu motorovým vozidlám tam bránila mohutná kovová závora. A keďže tento objekt, bývalých vojenských kasární, bezplatným prevodom odovzdali obci, dnes je tam umiestnená základní škola. A takto sa táto účelová lesná cesta, ktorá by mala slúži predovšetkým vlastníkom lesa a turistom, stala pre niektorých miestnych vodičov osobných vozidiel, skratkou do ich dediny. Napriek tomu, že na túto cestu zakazuje vjazd dopravná značka. Takže ticho a čistý vzduch v lese nebol, vďaka autám. No žiaľ naše sklamanie pokračovalo, lebo tesne pri okrajoch tejto cesty, si niektorí občania urobili malé domové skládky. Pritom zákon o lese verejnosti stanovuje chrániť a nenarušovať lesné prostredie, zakazuje rušiť ticho a pokoj, zakladať skládky odpadov alebo znečisťovať lesné pozemky odpadmi, voľne púšťať psov okrem psov poľovníckych a služobných alebo iné domáce zvieratá, vypaľovať porasty bylín, krov alebo stromov. Za nedodržanie zákona, hrozí previnilcom pokuta vo výške až 3 320 euro. A takto tam vyzeralo v čase našej návštevy.
Samotný les je síce poznačený vetrom a následkami búrky, ale má svoje čaro. Verím, že príslušné inštitúcie, zabezpečia likvidáciu odpadu, a že to za nich nevyrieši až napadnutý sneh. Prajem svetu mier, a návštevníkom slovenskej prírody menej takýchto miest. Doko.
Komentáre