Vzdala som sa nekoherentných cieľov a extrémneho života. Života, kedy uháňate kariéru, drtíte na nezmyselné skúšky a snažíte sa do posledného dychu prekonanať nadľudské fyzické skúšky. Jednoducho sa týrate. Ste unavení a paralizovaní, máte pocit, že namiesto pokroku a rastu iba strácate a stojíte na mieste.

Matku som sklamala, s otcom som sa už mesiac nerozprávala. Necítim sa za nič vinná, s nikým som sa nerozišla v zlom. Iba som ticho odišla. Prestávam byť Amazonkou. 

Narodil sa niekto nový. Niekto, kto začína odznova. Hľadanie úprimnej životnej cesty, spoločnosti na ceste a niekde na vrchole toho všetkého hľadanie nového domova.

Znovu sa učím ako dieťa spoznávať svet a jeho pravidlá. Tentokrát skutočne, sama, pokusom a omylom. Zrkadlím v sebe obrazy všedných dní a vzniká mi úplne nový pohľad na svet.

Opäť som zlomená a vzápätí rastiem.

A ak stretnem niekoho, kto sa mi páči, opatrne sa skúsim priblížiť.

A čo ak sa popálim?

Iba mŕtve nebolí