Pozname to, vsetci to pozname. Ta ziariaca vyzdoba, ktora nas laka vstupit do obchodu a kupit si nieco. Priznam sa. Podlahol som, a aj ja som vstupil. Mozno som prilis mlady aby som rozumel co je to laska, alebo aby som o nej nieco nebodaj vedel. Ale urobil som to. Aj ja som mal niekde vnutri ten pocit ze by som mal nieco kupit a nejako som ho nevedel potlacit.

Tak som zamieril k miestu kde stali valentinske podravy. Po 5minutovom vyberani som sa rozhodol pre jednu pohladnicu na ktorej som usudil ze sa mi paci a ze by mohla byt trefna. Nevedel som preco ju kupujem ale vedel som komu je kupujem. S malou neistotou som pristupil k pokladni a zaplatil (samozrejme som nezabudol obdarit pokladnicku milim usmevom-ved aj ona si zasluzi).

Cestou domov ma napadlo ze by som mal na tu pohladnicu nieco napisat. Nieco vlastneho. Nieco co pochadza zo srdca. Nieco uprimne a zaroven mile. Doma som sa po dvojhodinovom rozhodovani odhodlal (po neuspesnom hladani spravnych slov) napisat jednoduche venovanie, ved "v jednoduchosti je krasa". Mojou nepozornostou som omylom pri pisani spravil gramaticku chybu a pohladnicu tak "pokazil": To je slovo, ktore by pouzili mnohi ale ja by som skor povedal ze som ju vylepsil. Teraz uz bude aj vtipna.

Tento moj maly pribeh ma vsak jeden maly hacik. Dievca ktore lubim a ktoremu chcem pohladnicu odovzdat ju nedostane. Preco? Mozno preto lebo ju nestretnem, lebo bude na diskoteke, ktora je poriadana skolou. Mozno preto ze mam obavy z reakcie,z odmietnutia. Mozno.

Ale aj tak by som tymto clankom chcel pozdravit a popriat vsetkym zalubenych krasneho valentina a aby kazdy z vas mohol dorucit svoju "valentinku" milovanej osobe. "Ved Laska nepozna hranice."