Bol si taký čistý,
Tak veľmi po tebe
Chceli čmárať.
No ty si dovolil len mne.
Podal si mi kriedu.
A ja som sa bála.
Taký hrozný strach.
No potom som si povedala:
Vpíšem do teba to najkrajšie,
To najlepšie
Čo mám, čo viem.
A zrazu som chcela zotrieť kriedu,
V rýchlosti som
Poškriabala tabuľu nechtami.
Už to nešlo zmyť.
A nadlho som zostala
Vrytá v tebe.
Zo strachu som utiekla.
Pohľadať lak
A zatrieť jazvičky.
Vtedy si prišiel
A zmazal tie moje.
Teraz plačem,
Neviem sa odhodlať
Hľadať lak.