Egocentrizmus je v dnešnej dobe všeobecne uznávaný preparát na liečbu starých rán. Nedostatok lásky z rodiny, neprijatie zo školy, stroskotanie priateľstiev, to všetko sa premieta do série sklamaní, ktoré pod tlakom okolností dozrievajú v depresie. Po šedej dávke jesennej sebaľútosti prichádza prebudenie z nočnej mory. Ani zvlečenie pyžamy často nepomáha vyhladiť spomienky. Pohľad späť, a zase späť a potom ešte raz. Varovné signály krčnej chrbtice sa nezvyknú brať príliš vážne. V istom okamihu sa však už hlava v dôsledku kŕčov v krku prestáva vracať do pôvodnej pozície. Zostáva trvale vytočená s pohľadom upretým vzad, vlastne dnu, do priepasti zvanej „ego“ (z latinského „ja“, pozn. prekladateľa).

            Minulosť je skládkou života, ktorú len málokto dáva recyklovať. Pády, ktoré niektorých naučili vstávať z hlbočín zeme, vedia iní ukazovať ako vystavovania hodné kusy vo vitrínach obývačky. Denno-denne z nich zotierajú prach, aby nič nezakrylo čo to z ich lesku. A tak poznáme unikáty o tom ako jedných vydedili rodičia, iných vyhodili v sedemnástich z domu a ďalším neschválili partnera. Jedny sú pozlátené iné okrášlené drahými kameňmi, všetky však vedú k už spomínanému moru výčitiek a oprávnených, pretože pred pätnástimi rokmi tu bolo niekomu ukrivdené a čo keby len niekomu, to nás nezaujíma, ale prosím pekne MNE! Ľutujte ma!

            Človek, ktorého celý svet je iba on sám, je vlastne pre svet mŕtvy. Na pláži je ťažko hľadať stopy v piesku, ak ich pokryje prílivová vlny, no stopy egocentristu vlastne ani nikdy neexistovali. Svet, v ktorom jeden ukája svoje ja, nie je svetom pre druhých a teda vlastne čo tí druhí z takého sveta egocentristu majú? No nič. Z týchto mojich krátkych úvah teda usudzujem, že egocentrizmus, je pre spoločnosť ekonomicky nerentabilný. Popri tom ma však napĺňa ľútosť nad životmi, ktoré sa stratili v sebe samých. Človek si vie byť niekedy poriadnym bludiskom... východisko sa však väčšinou nenachádza v ňom samom. Občas sa oplatí opustiť horizontály smer a pristúpiť k vertikálnemu, od zemských končín seba odletieť k nebeským výšinám teba a objaviť tak nový rozmer - ľudskosť.