Pod Altánkom, alias teide

Rozochvievajúci sa sympoš - tak ho nazvala Dionea.

Zatiaľ, čo sa jeho rozochvievanie v oblasti fotografovania dostalo až do rezonančného stavu, jeho typický hovorový rozprávačský štýl je samotným autorom veľmi prísne chránený, snáď ide o autorovu autocenzúru.

Napodiv, podarilo sa prehovoriť ho k nahliadnutiu do jeho spomenok, z ktorých zistíte viac než len to, že jeho dedko mal síce jednu nohu ale zato mal dve babky a musel byť pre malého Sášula studnicou jeho osobného rozvoja a voľnomyšlienkárstva.

Bez zbytočných vláčnych slov vie svojim rozprávaním vtiahnuť čitateľa do „svojho prostredia“, v ktorom sa dá nielen ľahko orientovať, ale aj schuti zasmiať, či už na jeho zdaroch alebo nezdaroch. Za zmienku stoja aj jeho Zelené mikropoviedky, v ktorých rozpráva o zašlej sláve mužov základnej vojenskej služby, i keď tu by mohol kde kto namietať, že je to viac menej o ženách.

Nás môže len mrzieť, že skororozprávač Saša ešte nie celkom má záujem stať sa blogorozprávačom a pozvoľna si svoje rozprávačské umenie cibrí len v kruhu svojich kamarátov. Zatiaľ len môžeme dúfať, že jeho denné miniaktovky sa naozaj stanú dennými. Vraj časy sa menia a čo na to božský fotograf a skororozpávač Teide?

1. Keď si si naposledy močil nohy v lavóri, nad čím si rozmýšľal?

Teide: Rituál lavórovice praktikujem niekoľkokrát za deň a naposledy som tuším dumal nad tým, či sa susedka Zuza neurazila za ponuku nafotenia poloaktov v kravíne, keďže už týždeň mi žiaden koláč nepriniesla.

2. Šárka Směšná (Sára Saudková) sa raz vyjadrila, že nevera je len výmena chutí a pachu, čo si o nej (čiernobiele fotografie, akty) a o jej výroku myslíš?

Teide: Aha, nahé babenky v akejkoľvek forme je rád. Sáru som pozoroval v časoch, keď uvádzala lechtivý program na jednej televízii. Tam jej to seklo ako žene, na ktorú sa pozerám. Rovnako i na fotkách. A  predstavoval som si, či je tak živočíšna aj v činnosti, ktorá sa praktikuje v stredu. Môj dedo, ktorý bol hospodár, poľovník a dedinský kronikár mi raz pri durení svine povedal: „Chlapče, chovaj sa k ženám tak, aby si sa jeleňom nestal.“

3. Majú blogerskí čitatelia nádej dočkať sa ešte tvojho svojbytného rozprávania v podobe spomienok, miniaktoviek, rannej alebo večernej múzy?

Teide: Na toto sa ťažko odpovedá. Píšem spontánne a keď mám čas.V poslednej dobe ma písanie oberá o čas, ktorý môžem tráviť pri desinke a v lepšom prípade pri desinke ...i keď, dumem či je lepšia desinka a či dámska prítomnosť. Čiže  zážitky momentálne praktikujem orálne, ale ak sa usadím a nastane zima, možno sa k písaniu dopracujem. 

Foto byTeide a pár slov o tom ako to cíti on:

„Nechci znát už žádný strach

Chci se probouzet v objetí štěstí

Nechci už žádný kruh

Ve kterém se život stále točí“ 

Borec Petr z Oceánu to naspieval tak ako sa momentálne cítim, tak, nech mi to vydrží ;)

 Derechura