Naozaj nikto z nich neprišiel,
kvety zvädli a uschnuté chlebíčky som vyhodil.
Hovorím aspoň zrkadlu, všetko najlepšie.
Dnes pred milión rokmi si sa narodil.

Všetci radšej zomreli akoby sa nič nestalo.
Srdce som rozdal po kúskoch a zabudol milovať.
Boh mlčí, možno aj jeho to prestalo baviť
a teraz nevie jak sa zachovať.

Dal nám toho dosť a nechápe čo sa stalo.
Podcenil anjela, ktorý nosí svetlo ?
Pomaly všetko dohára nič tu nezostalo,
už horí aj nádej no hlavne, že je teplo.

Dnes stojím opäť pred otázkou, koľko
záhradných trpaslíkov sa zmestí
do štandardnej telocvične.
Všetko znie nelogicky a nesmierne dôležito,
uniká pointa a z trosiek, ktoré som kedysi
nazýval život sa mi dnes znova nechce
nič zachraňovať.

Môj život podľa mňa nikdy nestál
za to, aby som ho niekomu daroval.
Bojím sa dať Ti ho aby si nebola smutná,
keď zistíš aký úbohý je naozaj.