Sedím na posteli, izbou znie Mesačná sonáta a na posteli sú rozhádzane úlovky z podvečerného nákupu. Mala som obsedantnú potrebu kúpiť si niečo. Pôvodne to malo byť konkrétne tričko, ktoré neviem doma nájsť a tak som si povedala,  kúpim si ešte jedno pokiaľ nájdem to pôvodne, veď sú zľavy. Zámerom bol aj nákup spodného prádla. Vždy si kupujem nejaké nové prádlo, keď spím s novým chlapom. K novému chlapovi sa mi hodí nové spodné prádlo. Mám svoj obľúbený obchod v samotnom centre. Majiteľka ma pozná po mene a vždy sa ma opýta, či je v tom nový chlap, vždy sa len pousmejem a míňam nekresťanské peniaze za kúsky, ktoré vidno len pár minút a niekedy vôbec.

Naposledy som tam bola pred výletom do Berlína s Juniorom a teraz mám pred sebou výlet s Bébečkom. Bébečko znie lepšie ako Orangutan. Bébečko znamená pôvod z BB, ale po včerajšej noci by som mohla dodať aj brutálne božský. A doplniť slovo sex.

Cez deň som sa pristihla, že myslím na predchádzajúcu noc, na to, že to bolo božské, na to, že je to lepšie a lepšie, na to, že som nechápala skutočnosť, že ho cítim inak ako obyčajne. Cítila som ho pri každej polohe, aj pri tej, kde sa stráca v mojich útrobách a zvyčajne ho necítiť tak intenzívne. Bol tvrdý a veľký. Nie, že by predtým nebol, ale tá konštantná tvrdosť ma prekvapovala rovnako ako veľkosť. Chvíľu som dumala, či to nemôže byť spôsobené jedlom, ktoré sme mali a spôsobovalo obom gastronomický orgazmus, ale neskôr som sa opýtala, či si niečo šľahol. Pobúrene na mňa pozrel a povedal, či som malá. Odpovedala som nie, len ma prekvapuje ako dobre ho cítim, aký je veľký a tvrdý. Povedal, že je to normálne, že keď sa nepije veľmi veľa priebeh je takýto, a že dnes všetko hralo. Tým všetkým mal na mysli jeho radosť, že je so mnou, neuveriteľnú večeru v Tuffy´s reštaurácii v Penzióne Galanta, dobré víno a chutnú izbu.

Mimochodom spomínané miesto je asi to najlepšie, kde som tento rok večerala. Bratislavské podniky sa majú čo učiť. Ani novootvorené Rio sa mu nevyrovná, i keď interiérom ho považujem v tejto chvíli asi za to najzaujímavejšie, čo krásavica na Dunaji ponúka. Mohla  by som napísať sprievodcu. Možno to raz urobím. Odbieham. Vlastne ako stále.

Usmiala som sa, v hlave sa mi vynoril Severan a jeho penis, ktorý jednoducho mohol vždy a všade za každých okolností, ktorého tvrdosť a veľkosť bola konštantná. V tom spočívala jedinečnosť Severana. Par krát som sa pristihla pri myšlienke, či som s ním tie posledné mesiace vážne nebola len a len kvôli sexu. Kto vie.

Následne sa mi v hlave vynorili ostatní a uvedomila som si, že u nikoho to nebolo také ako práve u Severana. Neporovnávaj Vesperka, u každého to bolo jednoducho iné.

Bébečko ma objal a položil mi čudnú otázku: „Ľúbiš ma? Aspoň trošičku?“ Najskôr som myslela, že sa pomýlil a on otázku zopakoval.  Od veľkého zadaného chlapa mi to príde dosť zvláštne. Pozerala som do stropu a povedala: „Nie. Mám ťa rada.“ Potom som sa ho opýtala, či sa nezbláznil, či to nemá nejaké pomýlené, či ja nie som tá, čo má klásť tieto zbytočné otázky a či on nie je ten, ktorý sa ich má báť a smiali sme sa. S ním sa fakt krásne smeje. Súloži a smeje.

Celú noc sa na mňa pozeral. Aspoň som mala ten pocit.

Hm, tiež mi to prišlo zvláštne.

Tričko nemali a moja nutkavá potreba niečo kúpiť ma neobchádzala. Zastavila som s v kníhkupectve. To je jedno z mála miest, ktoré nezlyháva. Do oka mi padla veľká modro-čierna kniha. Chytila som ju do ruky a mala pocit, že som ju v nej už dvakrát držala. Prvýkrát to bol originál práve u Severana a druhý krát pripravovaný preklad od Juniora. Prišlo mi to smiešne. Obaja mi povedali, že je skvelá a že sa stane bestsellerom aj na Slovensku.

Neviem, či už je, viem, že mi teraz leží na posteli a zajtra ju dám Bébečku. Knihu, ktorú objavil Severan a preložil Junior.

Aké krásne prepojenie, medzi mužmi a knihami...

V sobotu som náhodou prepla na rozhlasovú hru, ktorá ma vrátila do detstva a zatúžila som po počúvaní životných príbehov alebo len príbehov. Po náhodnom objavení audioknihy Plachý milionář přichází, som sa rozhodla dokúpiť ďalšie. Počúvanie má svoje neopakovateľné čaro, človek ešte viac preciťuje príbehy druhých umocnených práve hlasom.

Na posteli sa mi teraz váľa Kundera a Směšné lásky, Dahl a jeho Milostné rošády, Šabachov Občiansky preukaz, nejaké nové spodné prádlo, ktoré by som mala volať bielizeň, belgická čokoláda a rakúsky marcipán.

Prechádzam si v hlave rýchlo deň.

Sú tam občianske preukazy, ktoré sa nepýtaju, milostné rošády, ktoré sa užívajú, severské knihy, ktoré sa prekladajú, zbytočné otázky, ktoré sa nekladú a nová spodná bielizeň.

Pípol telefón. Prišla správa.

„Je dobré alebo zlé, keď sa mi o tebe snívali pikantnosti?“

Napadne ma, že netuším, či je to dobré alebo zlé. V tejto chvíli mi to príde hlavne zbytočné od muža s menom Nevolať. Odpíšem len, nechaj si zájsť chuť. Presne v tomto duchu mi raz napísal.

Telefón zazvoní druhýkrát.

Merlot.

Idem na večeru. Nebudem dlho. Ráno sa ide na výlet. S Bébečkom.

...................................................................................................................................

Je ráno. Zapínam telefón. Zvoní pripomienka. Užiť tabletky. Prichádzajú správy.

Hnusná Vesper.

Where r u, darling, I´m in bowling bar!

Som stále pod domom, nerozmyslíš si to?

Nič nie je na zobrazenie

Máte zmeškaný hovor z čísla...

SLSP, a.s.“ BU1...

Tatra banka...

Balím si veci, dnes sa ide na výlet. Prihadzujem novú bielizeň a počúvam Kunderove Směšné Lásky. Aj tie moje sa mi dnes zdajú smiešne. Uverejňujem text, ktorý som napísala včera a potom po minúte stiahla, lebo mi prišiel zbytočný.

Dopisujem pár riadkov, veď v denníku sa pointa nehľadá, rozmýšľam, či v živote áno...

Je mi dobre.

Mimovoľne prekrížim nohy, privriem oči a vyvolám si príjemnú spomienku. Usmejem sa. V duchu si vybavím čudnú otázku a uvedomujem si, že mám veci pod kontrolou.

Konečne počúvam. Počúvam svoje pocity a v aute Michaela Jacksona...