Ach, kde sú časy mojej maturity. Veru v minulom storočí. Ešte sme nematurovali z angličtiny, nám stačila ruština, ktorú do nás vtĺkali snáď od tretieho ročníku základnej školy. Nie som absolventkou gymnázia, takže na odbornej škole stačilo aj to. Maturitné predmety- matematika/fyzika (mohli sme si vybrať), slovenčina, ruština, odborný predmet.

Písomná časť bola zo slovenského jazyka - štyri témy, vyhlásené Ministerstvom školstva v deň písomiek prostredníctvom Slovenského rozhlasu. Témy stanovené tak, aby "vyhovovali" všetkým typom stredných škôl, ale určite nie odborným. Potili sme sa nad obsahom, štylizáciou, gramatikou, úpavou. Dodnes neviem ako sa mi podarilo dať dohromady maturitnú písomku.

Druhá písomka bola v ruskom jazyku. Mali sme povolené slovníky, ale i tak sme sa trápili viac ako dosť. keby to boli odborné témy, ale píšte v cudzom jazyku rozbor diela a charaktery postáv, definujte politickú situáciu doby, kedy dielo vzniklo. Prežili sme i túto skúšku.

Prišiel deň ústnych skúšok. Rozdelení do skupín podľa abecedy, na každý deň deväť študentov, postupne sme  na každom predmete prezentovali svoje vedomosti. Mala som smolu, možno šťastie, v daný deň som bola posledná v poradí. Trpela som ako zviera, myslela som, že sa nedožijem poslednej odpovede. Nadôvažok "padla som do oka" predsedovi poroty, pôvodným povolaním profesor slovenčiny na gymnáziu, v čase maturít, krajský inšpektor. Zaujala ho moja odpoveď z ruštiny. Vraj ako budem odpovedať v slovenskom jazyku, keď tak spontánne odpovedaám na otázky z ruštiny. Slovenčina bola posledným predmetom, ja poslednou študentkou a nadôvažok sa mi ušla otázka z medzivojnovej slovenskej literatúry a vetnej sklatby. Prvá otázka politicky náročná,  vetná sklatba - základ gramatiky. Bledla som očividne a v tom... jemné zaklepanie na dvere, jemný hlások riaditeľovej sekretárky: "Prepáčte, pán predseda, súrny telefonát, boli by ste taký láskavý..." V živote som tak rýchlo nehovorila ako vtedy. Pokiaľ sa pán predseda vrátil, už ma nebolo.

Maturity dopadli úspešne, výsledky stačili i na vysokú školu, ale dodnes mám problém s čiarkami vo vete, štylistikou a od istého času si musím pripomínať vybrané slová.

Strach má veľké oči, ale pokiaľ majú správnu veľkosť, sú tým najlepším pohonom k lepším výsledkom. Ostatne, čo sa za mlada naučíš, môžeš na starosť zabudnúť.