Neviem kde začať, začiatok je na konci a koniec je v mojej situácií znova na začiatku. Nepochopnená myšlienka a nepochopená celá moja duša. Znova som tam kde som bola, bol koniec, hlava čistá, plná nových cielov a pripravená spoznávať niečo úplne iné. 5dní. Poviem si dosť, napíšem to tu a príde okamih pri kt. viem že to nedokážem. Nejde tu o lásku, to vôbec nie, iba o ten pocit mať niekoho kto ma pochopí, podporí a povzbudí a ja to vidím v ňom. Najradšej by som si dala facku nohou keby to bolo reálne. Napíšem vetu a potom ju vymažem. Chcem popísať to čo sa teraz deje ale nejde to, neviem to a asi nik z vás by to tiež nevedel. Nie je to nič, pritom to je v niektorých chvílach až veľmi veľa. Premýšlam nad budúcnosťou.. Preč s ňou, máme tu prítomnosť a pol 12 v noci, zase raz, včera som sa po dlhej dobe opila a priznám sa padlo mi to na úžitok! Dnes v jednej chvíli keď som bola s chalanmi a davali sme si dakopy včerajšok, uvedomila som si že nech nie sú takéto príležitostné akcie tak nemáme také komické spomienky, čo budeme rozprávať našim deťom a vnúčatám. Život je o tom aby človek každý deň prežil na 119% a aby robil čo ho napĺňa, aby bol s ľudmi ktorý sú pre neho dôležitý a aby vedel že to čo robí nebude nikdy ľutovať. Môžeš mať rád hory, šport, zdravý životný štýl (ako ja) nevimenila by som to za nič na svete, ale spomienky s priateľmi, zážitky, akcie, spontánne nápady to je druhá strana tohoto života kt. treba tiež prežiť! Ďakujem, že ich mám, že aj vyrastanie s nimi ma formovalo. Mám toho ešte tisííc na jazyku čo by som napísala, ale nemôžem, zmohla ma únava a zajtrajšia škola. A vy ? Verte si, neopúšťajte sa a užívajte si deň, či ste zdravý, chorý alebo nahnevaný. Každý deň tu je len raz, ak máte v tento deň chuť ignorovať každého, urobte to! Robte to čo cítite v srdci a duši. Teraz mám úplnú nechuť isť do školy, mám chu sa na všetko vykašlať čo je tu, som nahnevaná a sklamaná. Viem že bude dobre, prejde ma to - musí ma to prejsť.