O dobách podľa dátumu nie až tak dávno minulých, no u väčšiny občanov krásne zabudnutých (a to nenarážam len na našu zvolenú aj nezvolenú garnitúru) som už počul veľa. No nepovedal by som, že mi za ňou bude až tak smutno. Najmä keď som ju sám nezažil.

No, nikdy som nebol ani len iskričkou, na prvého mája som ako malý chodil opekať a nie demonštrovať, výsluchy ŠTB poznám len z krimiseriálov a súdružkou som volal jedine jednu švihnutú vychovávateľku v škôlke, ktorá si nechcela priznať, že Boľševik už padol. Veď ten Lenin vyzeral ešte vždy tak živo.

Napriek tomu mi je za tými časmi smutno. Teda, možno ani nie za tými časmi, ale za mládim v těch dobách. Že prečo česky? Lebo preto: http://www.youtube.com/watch?v=EDT3xfMc7_g

Je to nekonečná téma. Aj som sa o nej dosť nahádal so staršími generáciami. Aj som sa o nej dosť nabásnil s mojimi disidentsky naladenými kamarátmi-spolubojovníkmi. A z tohto by mohol byť epos. Ale nebude. Lebo si len pustím pesničku, kolotočárovi dám ďalší žetón na karusel a ideme. Šťastnú cestu.