Mam taku naivnu predstavu, ze ked niekto miluje, tak sa zmieri s tym, ze nie je celkom milovany a tiez s tym, ze sa raz objekt jeho lasky zamiluje do niekoho ineho. A nielen, ze sa s tym zmieri, ale bude sa radovat spolu snim. Pod vplyvom tejto predstavy nevidim nic zleho na tom ak sa milovany trochu venuje tomu, kto ho miluje i ked on sam ho nemiluje. Nevidim v tom nic ubohe ,ba prave naopak, vidim v tom urcitu velkorysost a laskyplnost.
Ale v pripade,ze milujuci nemiluje takto nesebecky, tak potom je pravda, ze sa mu ublizuje alebo bude ublizovat, ak ho nemilujuci milovany tvrdo odo seba neodozenie a neprerusi s nim vsetky styky.
Ale v pripade,ze milujuci nemiluje takto nesebecky, tak potom je pravda, ze sa mu ublizuje alebo bude ublizovat, ak ho nemilujuci milovany tvrdo odo seba neodozenie a neprerusi s nim vsetky styky.