Co je moj zivot oproti zivotu chudobnych v Afrike alebo tyranych? Cloveku by sa mohlo zdat, ze prechadzka ruzovou zahradou. No nie je to tak. Teda aspon niektore dni urcite nie. Urcite to poznate aj vy. Den, ktory vas chce proste znicit. Nic sa vam nedari. Vecer po takomto dni si pripalite hrianku a mate  chut kvoli tomu skocit z mosta.

 Tak presne takyto bol moj prazdninovy den, ktory mal byt povodne tym najkrajsim . Neviem kde sa stala chyba, ale vsetko sa otocilo akoby proti mne. Vecer som si lezala v posteli a premyslala ako si zajtrajsok poriadne uzijem. Jedine co som mala naplanovane, bola jazda v autoskole. Ostatne malo byt spontanne. Viete take prazdninove…no z mojich snov ma vythol mladsi brat. Chcel ako kazdy den moj budik. Svoj si uz dvakrat roztrieskal. Ako taka mila sestricka som mu kupila novy, no skoncil podobne. Odvtedy si chodi kazdy vecer pre moj a mna zobudi kedy chcem. Vstavam neskor ako on. Ja rada spim a on je sialenec, ktory vstava o 6.oo aj ked vobec nemusi.

No a nastal den D alebo skor P ako priserny. Brat ma ako obycajne zobudil zo svojim anjelskym usmevom. Hned som vedela, ze nieco nie je v poriadku. Oznamil mi, ze bohuzial moj budik skoncil ako tie ostatne a ze nemam kricat. No hej, nekricala som. Nepokazim si taky skvely den kvoli zosnulemu budiku, ktory podlahol krutej ruke maleho brata pri jeho vrazednych snoch. No ale zabudla som, ze kvoli tomu prave meskam na autoskolu. Jedine sanca ako ju mozem este stihnut, je vybehnut von v nocnej koseli a zastavit silou supermana elektricku, ktora aj tak vzdy meska. No kedze nie som exhibicionistka tak som nahodila na seba prve co mi prislo pod ruku a bezala ako sprinter stovku.(no az tak dobra nie som priznavam…)uuuufff.stihla.aj ked spotena ako moj instructor po jazde so mnou. Tu jazdu vam radsej nebudem opisovat.bolo by to na dlhe stranky. No v skratke nebolo to nic moc v ten den. Vobec som sa nemohla sustredit a som stastna ze som tomu panovi instruktorovi 60tnikovi nesposobila infarkt. No kto mal vediet ze ked vravi plyn neznaci to az na doraz…

Tak a moja jedina povinnost tohto dna bola za mnou. Teraz som potrebovala sprchu, kefku, vela cokolady…Prisla som domov a zasa sa brat usmieval. Ach zas nieco. Provokatersky sa ma spytal, ci neviem nahodou kolko je hodin. Automaticky som sa pozrela smerom k mojmu oblubenemu budiku. A potom zacula len diabolsky smiech. Vraj bol taky mily, ze ho isiel dat do opravovne, ale ze sa neda opravit. Co uz …V kuchyni bol neuveritelny bordel. To nam chcel otec nieco pripravit pod zub. Vybral teda celu chladnicku a celu skrinu a vraj vyberte si. No nechcela som ho urazit, tak som si zobrala jogurt a ostatni podobne. Tak a kedze bol taky mily a nakrmil nas vsetkych(aj ked do skrine sa viem pozret aj sama) teraz bolo na mne to upratat. Fajn s predstieranym usmevom a radostou zo zivota som sa pustila do toho. Po hodine vsetko bolo ako zo skatulky. No diabol v podobe mladsieho brata zasa utoci. Zaumieni si ze teraz je ta prava chvila na jedlo.a tak zacne vykladat vsetko. Spadne mu maslovy nozik, roznosi maslo po celej kuchyni, vyleje dzus na cisty obrus…Stale sa ale drzim na uzde a nerozdrvim ho ako slon mravca. Vraj trpezlivost ruze prinasa…Mne akurat asi cvokhaus. Ked mi sluboval ze si to cele uprace, nevedela som ci plakat ci sa na tom z chuti zasmiat. Samozrejme sa nic nestalo. A neporiadok tam bol este vacsi ako pred tym. Tak toto uz moj optimisticky postoj k tomuto dnu nevydrzal. Zacala som na neho vrieskat ale on nic, pozeral dalej telku. Po polhodine mojho zvyseneho prenikaveho tonu sa vzdal a dal jeden tanier do umyvacky. Aj to nespravne. Ked prisiel otec a videl ma rozzurenu povedal bratovi:,, Nehnevaj sestricku.’’ To mi teda fakt pomohlo. ..Zas z toho vysiel bez ujmy. Potom sa mi vylial odlakovac  na skrinku a celu ju rozleptal,pripalila som jedlo,dvakrat som kopla omylom do skrine… No a potom ma napadol blog. Idem sa tam vyplakat, ked uz ma nikto nechape. Aby to nebolo malo, ked som bola v polovicke clanku pocitac skapal. Po clanku nezostal ani nadpis…

           Su to same kazdodenne mailckosti, ale niekdy mam chut proste hladovat v Afrike...