Svetom sa raz niesol

nevídaný chýr.

Dobrák Gejza muchy kŕmil,

tajne myšiam dával syr.

Tento svätec sám si od úst odtŕhal

a kŕmil hladné chúďatká.

Moja óda oslavná

je na chválu Gejzu prikrátka.

Koľko asi takých Gejzov

chodí po svete,

čo biednych kŕmi

a zatiaľ sám je na diéte?

Gejzov typ je taký Vilo,

ten z Modrého z neba.

Odtŕha si od úst,

so slzami v očiach

dáva všetko – čo len treba...

A nemyslite!

Nechce za to ozaj nič!!!

Veď uznajte,

aký by to bol len gýč...

V duchu dobra

teda išiel Gejza do sveta,

vychudnutá postavička

v handre odetá.

Do Afriky biednej

kŕmiť muchy tse-tse.

Uštipla ho jedna na riť,

odvtedy sa mece.

(sorry, keď mne sa fakt hnusí priživovať sa na chudákoch...)