niektore veci proste musime pocut... :-( a nie sa zmierovat s tym, ze je namiesto nich ticho..
inak nasla som sa vo vsetkom....presne a krasne napisane

ja sa nezmierujem s tichom, ale s pravdou. a ta niekedy prehovara hlavne v tichu:)

o to krajsie je ked pravda prehovara v tichu, ako ked mlci..:/

uz to ze sa niekto v clanku nasiel mi pomohlo. takze dakujem :)

a po desiatich minutach s nim sa citim ako novy clovek :)

prijemny vecer :)

Budú ťa biť za každú novú hypotézu a novú myšlienku, s ktorou prídeš!
Lepšie je sedieť pri peci na zadku a štrikovať ponožky!
:-))

nuz mydlo netreba podceňovať :)

a vies ze nechcem? iba ak pisat knihy, ale spisovatelkou urcite byt nechcem:)

muff :)

...nepotrebujem nič počuť, nič si nepýtať.... pekné... vystihuje ma to... ale len občas...

ake to moze byt relativne... definitivny koniec niecoho moze byt a asi aj vzdy je zaciatkom niecoho noveho... snad lepsieho, krajsieho...

no, ano niekedy to tak citim aj ja. mozno som to zle opisala. ide vlastne o uvedomnie si toho ako clovek sustavne straca... a ja viem ze toto sa da rozvinut dalej.. ze stratis a najdes.. a ine.. ale predsalen .. sustredim sa vylucne iba na stracanie.. na ten pocit pominutelnosti co dokaze clovekom zalomcovat. o prekonavani tychto veci .. to je uz na inu temu.. nechcela som riesit viac :)

pises, ze ten silny pocit trval dve sekundy, dve sekundy bez dychu, s priam hmatatelnym obrazom konca, straty, definitivnej. velmi rychle, silne a hlboke. ako bodna rana. a potom ... ale o tom si nechcela :) velmi sa mi pacilo ako si to vyjadrila. silne to na mna zaposobilo...
ale ja mam asi nejaky hnaci motor a stale ma to vlecie vpred. zastavujem sa, aby som sa nadychla, pozrela no novy obraz a isla dalej. asi sa bojim dlho stat. asi sa bojim, ze by ma pohltil nekonecny smutok, nemam rada take stavy... nostalgia... ved by ma prevalcovala keby som ju dlhsie ponechala pri sebe :)

posunula si to presne tam, kde som to ja nedokazala. je to tak. ono základ je prázdno, a vediet o nom treba, ale tiez ho treba vediet zrušiť. a o tom to je :) takže ... vlastne som rada, že som članok nechala tak ako je, otvoreny ako rana. a ty si mi svojim nazorom a zdielanim velmi pomohla :)

ja celý deň myslím na refrén jednej pesničky neviem to presne preložiť, ale niečo v tom zmysle, že"všetci raz odídeme,keď sa tu končí naše poslanie , ani sa nerozlúčime ...iba toľko je život :(

Neviem o čom píšete, ale povedzte mi, že to nie je to pre mňa, muža, nepochopiteľné, čo máta ženy (a v konečnom prenesenom dôsledku i mužov) medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou.
Je to niečo, čo neviem nahmatať, popísať, pochopiť. Ale viem, že to reálne existuje a ničí spolužitie mnohych párov. Je to prechod zo snov do reality, strach pred blížiacou sa jeseňou, snaha dobehnúť zmeškané 'stratou času strávenou výchovou detí'? Neviem, nerozumiem, ale ženská intuícia áno, tou sa to asi pochopiť dá. Ako muž ju nemám a tak mi zrejme neostáva iné, ako ju rešpektovať, i keď nechápem. :( Kočky, hovorili ste o tomto, alebo som úplne mimo tak, ako vždy, keď sa snažím rozumom pochopiť cit?

co sa tyka mna, tak moje slova su aj o tom. a myslim, ze muzi to prezivaju tiez intenzivne, len nie kazdy to dava citelne a viditelne najavo, ale inak to citia tiez, urcite, mam jedneho pri sebe. u mna je to este podfarbene tym, ze nemam tych najblizsich pri sebe, ale naucila som sa mysliet pozitivne, aby som aj im na dialku vysielala pozitivnu energiu. oni ma naucili tesit sa z malizkosti, milovat zivot a ludi, a tak im to vraciam na dialku vo forme pozitivnej energie. vo vztahu to chce vela prace na sebe, kazdy zvlast, a potom aj spolu, urcite viac ako ked sme boli mladi. mam len dobru skusenost a dobre vzory v rodicoch. nastastie som nestratila, ale nebolo k tomu daleko. asi som zavcasu zacala bit na poplach. ale samej sa neda. chceme spolu, chceme sa rozpravat, o vsetkom, spontanne, plni porozumenia, ale aj mlcat, ale tak dobre mlcat, chceme ist spolu cestou zivota. u majimaji len tusim suvislosti z jej prispevkov a myslim, ze jej rozumiem.

a v kúpeľni býva ešte aj holá:))))

Je hmla, tma, nevidno ani na meter. Kdesi vysoko v diaľke počuť pípnutie bažanta. Ty zoberieš guľovnicu, vystrelíš. Bažant priletí k nám a ukáže na terč, ktorý ťahal na šnúre za sebou. Terč je zasiahnutý presne v strede. Ako sa Ti to podarilo, Ty Kokso?

zvuky sa siria v nej zazracne rychlo a... bazant je macher :)) vedel kde ma byt :))

si poviem, že áno, presneee... Normálne ma tak neskromne teší, že mi je niekto tak podobný (aspoň podľa tohoto mi to tak pripadá)...zmýšľaním, úvahami.

Mám ťa veľmi rada, aj tvoje články, myšlienky, idey... som s nimi totálne spätá...

:-)

necakala som taku diskusiu. tesi ma ze zeny mi rozumeju, nesmierne mi to pomaha a posuva ma to dalej. vazim si take mudre zeny :)

a plpko .. ja nie som ani zdaleka v strednych rokoch,ale precitala som DeLilla /Biely Šum/ a asi viem o čom hovoriš. A v podstate to čo som chcela napisat je velmi podobne pocitom z tej knihy. Vacsinou lovek ked je mlady, nevnima ten biely sum.. no ja mám pocit, ze so mnou kraca denno denne. a preto som napisala co som napisala.

a este v strednom odstavci, neviem ako ste ho pochopili, ale chcela som vyjadrit sklamanie, ktoré príde, ak sa zrúti to najdolezitejsie - svetonázor/obraz vieri, ktorý človek namalovali bez toho ze by mu povedali: Mysli!


a eneko to tiez pochopil! .. stou holou pravdou.. ale uz neviem ako sa vola umelecky obraz ked nieco napises lebo si sa inspiroval inym... a vznikne nieco ako Holá Pravda :D