Hrad z kociek si každý den postavala,
keď zafúkal vietor, do mdlôb upadala.
Stál som pri nej a čakal na volanie,
pomoc nepotrebovala, tvrdila, že vystačí si sama.
Hrad z piesku si pri mori postavila,
keď splesol pod vlnami, na brehu plakávala.
Stál som za ňou a čakal na pozvanie,
aj oporu zamietla z presvedčenia, že vystačí si sama.
Hrady si dennodenne kdesi stavala,
namiesto aby s tou hrou prestala.
Skrývala ako strašne bojí sa byť sama.
Stál som pred ňou, za, či v jej tieňoch.
Časmi ma prehliadala, lebo vedela,
že roky rokúce čosi smiešne hrala.
.
keď zafúkal vietor, do mdlôb upadala.
Stál som pri nej a čakal na volanie,
pomoc nepotrebovala, tvrdila, že vystačí si sama.
Hrad z piesku si pri mori postavila,
keď splesol pod vlnami, na brehu plakávala.
Stál som za ňou a čakal na pozvanie,
aj oporu zamietla z presvedčenia, že vystačí si sama.
Hrady si dennodenne kdesi stavala,
namiesto aby s tou hrou prestala.
Skrývala ako strašne bojí sa byť sama.
Stál som pred ňou, za, či v jej tieňoch.
Časmi ma prehliadala, lebo vedela,
že roky rokúce čosi smiešne hrala.
.
Komentáre
asi tak
a už prestala hrať a stavať hrad?