Po ceste domov rozmýšľala, ako vysvetli rodičom tú limuzínu tak, aby jej uverili. Keď prišla domov, za malú chvíľu prišla za ňou mama. „No len poď do obývačky, máš nám čo vysvetľovať.“ Šla za mamou do obývačky. Sadli si a mama začala: „To čo mala znamenať ta limuzína?“ Andrea odpovedala, triasol sa jej hlas: „Vieš, čo brigádujem v tom bufete? No, tak jeho majiteľ je veľmi bohatý človek. Bufety ma celej strednej Európe. A pre zamestnancov a brigádnikov chodí limuzína, aby si ich udržal. A ráno som zaspala, tak na mňa trúbili. Neboj.“ „Aj tak je to divné. Veď dnes je nedeľa. A hovorila si, že to je otvorené len cez pracovné dni.“ „To som si myslela aj ja, ale keď mi napíšu deň pred tým, tak musím ísť.“ „Aha. Ja som sa už zľakla, že je to niečo horšie. A prečo si taká smutná?“ „Ale nie, som v pohode. Len mi dnes vynadal taký blbec.“ „A neublížil ti? Nezbil ťa?“ Zas začala mama preháňať. „Nieee. Veď vidíš niečo na mne?“ „To nie.“ „Tak vidíš. Idem do izby si trochu oddýchnuť. Keď prišla do izby, bola rada, že jej mama uverila. Ľahla si na posteľ a nič nerobila. Pozerala do stropu. Je 17:00. O hodinu sa ma stretnúť so svojou novou „kamarátkou“ z bordelu. Vychystala sa a šla z domu. Michaela už stála tam, kde sa dohodli. „Ahoj. Už som myslela že si zabudla.“ „Nezabudla som, len som zmeškala autobus. Tak som šla hneď na ďalší.“ „Ideme si sadnúť?“ „Môžeme.“ Sadli si, obidve si objednali čaj. „Prečo si vlastne chcela ísť dnes so mnou von?“ Spýtala sa Andrea. „Chcela som sa s tebou porozprávať o Jaguárovi.“ „Toho debila mi ani nespomínaj. Ak si ma volala kvôli nemu...“ Postavila sa, chcela odísť. „Počkaj,“ naznačila jej Michaela, aby si sadla, „len jednu otázku som sa ťa chcela spýtať.“ „Akú?“ Spýtala sa Andrea, ešte stála. „Sadni si,“ Andrea si sadla, „Ako si sa dostala k tejto práci?“ „To je na dlho. Vydieral ma, nemala som na výber.“ „Nič výnimočné,“ vzdychla si Michaela, „toto robí vždy. Baby si získava len takto. Väčšinou niekomu zaplatí slušné peniaze za to, aby vyprovokoval babu, ktorá to nezvládne a potom ju odfotí alebo si ju natočí. A potom vydiera.“ „Mňa si natočil.“ „Ja už som u neho 4 roky. A zvykla som si, mám už u neho istý rešpekt. Keď si o niečo požiadam, väčšinou mi vyhovie.“ Andrea nevedela, ako sa má tváriť, či sa vôbec s ňou baviť alebo nie. „A ako sa na teba namotal?“ Spýtala sa Michaela. „Bola som s kamarátkou na diskotéke. Keď sme vychádzali, tak som zbadala chalana, ktorý pretiahol moju opitú kamarátku na záchode, tak sa do mňa pustil, zastal si ma druhý chalan, ktorého som tam spoznala a tí sa pobili. Ja som zobrala fľašu a rozbila som mu ju na hlave. Jaguár si ma natočil a teraz ma vydiera, že pokiaľ nebudem robiť vieš čo, alebo skôr koho, tak pôjde na políciu s dôkazom. A navyše má kontakty aj na polícii. Dal pozastaviť vyšetrovanie toho prípadu.“ „Urobil to skoro všetkým babám. Jedna baba kvôli nemu spáchala aj samovraždu.“ „To vážne? Nevedela by si mi poradiť, ako sa od neho odlepiť?“ „Bohužiaľ asi nijako. Jedine, že pôjdeš do väzenia. A môžeš si byť istá, že ti vybaví čo najdlhší trest, on ma kontakty všade, nie len na polícii.“ „Musím utiecť. Niekde ďaleko, kde ma nenájde. A začať nový život. Najlepšie teraz v noci. Kto vie, čo ma čaká zajtra. Časom sa to bude len zhoršovať. Pôjdeš so mnou?“ „Prepáč, ale nie. Bojím sa ho. A kam chceš ísť? Slovensko alebo zahraničie?“ „Zahraničie. Pôjdem aj s tou kamarátkou, čo bola so mnou na tej diskotéke. Pôjdeme do Ostravy. Mám tam kamarátku, ktorá sa pred rokom odsťahovala.“ „Čo rodičia?“ „To nechaj na mňa. Musím to čo najskôr zrealizovať, drž sa, my dve sa už odteraz nikdy neuvidíme. Zodvihla sa, zobrala kabelku, na pult dala čašníčke peniaze a odišla. Pred vchodom do Tesca ju dobiehala Michaela. „Počkaj.“ Andrea zastala, Michaela prišla k nej, chytila ju za lakeť, „drž sa, nech ti alebo vám to vyjde. Budem držať palce.“ Michaela objala Andreu na rozlúčenie. Pred vchodom do Tesca zastalo čierne auto. Vystúpil Jaguár.