Ja mám rád literatúru faktu. To je fakt. Ale fakt je aj to, že tie malé písmenká v dodatkoch ku zmluvám nepovažujem za literatúru faktu. Fakt je aj to, že som debil asi ja, ak také debilné dodatky nečítam. Ale fakt je aj to, že až taký debil zas nie som, aby som mal platiť aj za to čo nechcem.

No ja debil som si raz objednal pevnú telefónnu linku. Taký ten debilný aparát, čo vymyslel pred storočím jeden pán na to, aby mi pil krv. Taký ten telefón, čo má šnúru a má ho aj moja mama a moja svokruša a tak sme si povedali, že aby sa babky netrápili tak nech máme aj my taký so šnúrou. Zaviedli sme ten debilný aparát do takého debilného bytu, do ktorého sme sa nakoniec nikdy nenasťahovali.

Raz - niekedy začiatkom minulého roku mi zavolala taká teta z telekomunikácií. Že aký som ja dobrý klient a ako mi oni dajú takú ponuku, že ktorú ja teda nikdy neodmietnem, lebo je taká výhodná, že by ju odmietol len debil. Ja debil som ju neodmietol, lebo som si myslel že ja predsa nie som debil. Ale som. Hoci som trochu váhal. Aj hovorím tej tete: "No, takže ja budem teraz menej platiť, lebo ja som váš obľúbený klient, ale viete ja tu asi aj tak dlho nebudem, v tomto byte tak potom čo?" Lebo je vám jasné, že každá výhodná ponuka pre takých debilov ako som ja, má aj malé písmenká. Volá sa to viazanosť a zmluvné pokuty. Ale o tom teta nehovorila.

"Takže ja potom len doplatím ten rozdiel, medzi tou skvelou ponukou a tou normálnou?" opýtal som sa a teta povedala: "Áno, presne tak a nič nemusíte podpisovať, keď v januári zatelefonujete tak to akože beriete". Ja debil som v januári zavolal mame. A tak. Nesťažujem sa. Veď každý deň pozerám v televízii také smutné príbehy debilov, čo naleteli na malé písmenká. Lebo to je tak. Pozvú vás na výlet a predajú vám tupé nože. Oni vám teda povedia, že sú to tie najlepšie tupé nože na svete a niekedy ani nepovedia, že sú tupé. Lebo oni od začiatku počítajú s tým, že ste takí tupí, že na to skočíte. A majú pravdu. Ja som presne taký tupý. Hovorí sa tomu debil. Ja som jednoducho ideálny partner pre také spoločnosti, čo s účasťou debilov počítajú. Také spoločnosti sa potom volajú debilné. Tak aj ten T-Com je debilný. Lebo minimálne jedného debila medzi klientami majú.

Bola to nesmierne výhodná akcia. Začiatkom roka som sa zaviazal na 18 mesiacov. Mám pevnú linku z ktorej som zavolal v januári mame a potom moja žena zavolala asi desať krát niekomu. A potom sme už v tom byte neboli. Od takého apríla netelefonujeme nikomu. Máme telefonické pripojenie s nikým.  A tak som si povedal, že až taký debil nebudem.

Keď je ale človek taký debil ako ja, čo nečíta malé písmená, lebo nemá čas, lebo akurát číta literatúru faktu nemá v boji s debilnou spoločnosťou šancu. Dal som reklamáciu. Že nemôžem mať telefónnu linku na 18 mesiacov v byte v ktorom nebývam. Neuznali mi ju. Kým mi neuznávali reklamáciu tak som nezaplatil jednu splátku. Akože počkám či mi ju uznajú a ja doplatím ten rozdiel ako teta hovorila v telefóne a bude pokoj. Debilná spoločnosť už nebude mať za klienta debila a rozbehne sa jej sofistikovaný obchod tretieho tisícročia. Ale nechcú. Chcú takých debilov.

Tak som platil všetky ďalšie faktúry za telefón ktorý nemám v byte v ktorom nebývam až som si zase raz povedal, že až taký debil nie som. Dal som teda výpoveď a zaplatím takú pokutu, že ju vlastne ani nemusím dávať, lebo zaplatím všetko čo by som pretelefonoval v byte keby som mal byt s telefónom. Ale už mi to bolo jedno, lebo sa mi nechcelo stále chodiť na poštu.

Debilné malé písmenká čo sú v tej zmluve dole hovorili niečo o tom, že výpoveď nemôžem dať hneď ale až keď bude prvého, hoci teta so mnou tiež nehovorila prvého ale to už môžem viete čo. Tak som teda ešte jeden ďalší mesiac platil za niečo čo nemám a aj keby som chcel nemôžem mať, lebo už nemám kde a čakal som už na ten posledný šek s rozlúčkovou sumou. Aj som sa dočkal. Došiel včera a ja som si dal poldeci.Normálne si poldeci nedávam, ale teraz som si dal. Dala mi ho žena. Vybehla ku mne do izby a strčila mi do ruky poldeci. Chápem ju, taký debil keď zúri môže rozbiť nábytok alebo napríklad aj telefón keby ho mal. Mne došla faktúra, že ma za cenu tristo korún znovu pripojili.

Myslel som, že sa mi sníva. Ja som ani nevedel, že som odpojený. Ja len keď som dával výpoveď tak mi povedali, že tam jedna staršia faktúra ešte chýba. Novšie nechýbali ale staršia áno. Tak ja ako normálny debil som ju zaplatil. A to som nemal. Lebo ako som zo včerajšieho šeku pochopil stálo ma to ďalších tristo korún. Ja som síce dal výpoveď ale na tých desať dní kým ja tú výpoveď môžem dať môžem byť zase pripojený. Tak som pripojený hoci nemám k čomu a kde a ako ale stojí to tristo korún. Ja som jednoducho debil. Debilný klient debilného T-Comu. A dnes im idem dať telefón. Hoci si nie som istý koľko ma to bude stáť. Lebo jeden nikdy nevie. Sú to smradi s tupými nožmi a extra malými písmenkami.

A to by mohol byť koniec, keby mi to stačilo. Ale asi mi to nestačí a ešte raz sa mi chce napísať, že pre T-Com sme všetci magori, idioti a debili. A ja som medzi nimi korunovaný. Lebo Viááááánoce ša-la-li - strašne ste ma na....