Zima.

Neuveriteľná.

Prívetivé sluníčko už odtrčilo kopytá a smeje sa z našich smiešnych búnd a babušenia sa do nich. Prichádza poriadna jeseň.

Robím si ráno čajíček, nestíham, chcela som si troška poleňošiť a tak mám len dvadsať minút na všetko. Friško sa oblečiem, urobím si hrianky, a bežím.

Cestou si čítam časopis o probiotikách, ako nám mliekárenske spoločnosti pletú hlavy a nie všetko, čo sa bliští, je aj zlato... V autobuse svietia svetielká, pozrem sa z okna, tmavé oblaky, pochmúrno. Vietor sa mojká so stromami a môj pohľad dopadne na veľký kríž na kostole. Každý deň sa naň pozerám. Pripomienka. Začiatok dňa.

Počúvam empétri, a listujem prečítaným časopisom. Rozmýšľam, čo ma čaká dnes, a nevidím nič. Neočakávam. Úsmev mladíka v kabáte a zaujatý pohľad na čítaníčko, ktoré mám. Poteší.

V škole. Nič. Ako každý deň. Chýba tomu život, radosť. Kiež by si učitelia vytvorili vzťah k tomu, čo učia.. Vychádzam odtiaľ ako po miliónhodinovej práci, unavená, zničená a znechutená. Odpor. Prečo už ľudí nič nebaví? Prečo nedokážu ukázať spôsoby ako a kam. Prečo nie je niekto, kto by urobil revolúciu... ? :)

Rozmýšľam o učiteľstve. O tom, akoby som mohla ukázať deckám smer, akoby mohli byť fascinovaní, vedieť sa zapojiť, nespať a nebyť len postavičkou v čele triedy a rozprávať rozprávky pre dobrú noc.

Niekedy stačí len túžba.

Rozdala som oznamká v triede, dievča, čo to nečakalo, ma obdarilo nefalšovaným úsmevom. Radosť mnou len tak hrkla a bolo mi do skoku..

Prechádzam cez most a predstavujem si život vo vode. Boli by sme morské panny a vodníci by boli mladí muži, vášniví milenci a nežní priatelia.. Plávali by sme si vo vode hore dole a mali svoje svety.

Môj skutočný svet je poskladaný z príbehov. Vidím ich. Každý deň chodia okolo mňa. Sú v každom človeku, v každej veci. Predstavivosť je krásna vlastnosť a zároveň výsada, aké šťastie, že ju môžme mať..Každý z nás. Fantazírovať o nesmrteľnosti chrústa a o lietaní vesmírom.

Sú to príbehy nás všetkých. A ja som šťastná, že som niekedy úplne inde ako na planéte Zem, že snívam o teple, o jazierku plných rybiek a o maľbe na streche, o bývaní na strome a pritom všetkom mám len čajíčok dovezený z číny v rukách na zahriatie v tejto zime.

Už musím skončiť s rojkovaním, lebo sa ešte potknem na schodoch:D Bežím na anglištinku.

Majte sa pekne, snílci!:)