Musela uznať, ten nový kolega bol celkom k svetu. Teda, možno to bolo aj viac, vtedy keď jej vždy pri jeho zamatovom hlase naskočili zimomriavky.-Ale, čo tam po mužoch! Povedala si v duchu Darina a odvrátila zrak od modrookého fešáka za susedným stolom v kancelárii.
Mysľou jej teraz nevedomky bežala jej vzťahová minulosť. Nebolo ich veľa a sa veľa ani nestáli. Michal, večný elegán. Na začiatku. Potom...Mirko, toho minule videla s jeho novým priateľom, no a na koniec Erik, jej prvá, tá skutočná láska. Ten, ktorý jej v jedno nedeľné ráno nechal na nočnom stole kúsok papierika s jednou vetou a odvtedy o ňom nepočula...
Z rozmýšľania ju potľapkaním po pleci vrátil do reality jej modrooký kolega.-Prepáčte, ani som sa Vám nepredstavil, som Miloš, nedáte si so mnou kávu na utuženie pracovných vzťahov?-s úsmevom hodil Miloš. Darina mu v pomykove podala ruku a prijala jeho pozvanie.
Ako tam s ním stála, ako jej rozprával, pomaly zisťovala, že Miloš je milý, pozorný, chápavý... Jednoducho reprezentatívna vzorka mužskej populácie. Taký, akého by chcela každá. Havranie vlasy a tie oči... Neboli modré, boli tmavomodré, boli krásne. A úsmev...

-Bože to už je toľko hodín?-vykríkla Dara a vyskočila zo stoličky.-Prepáč, ak som Ťa zdržal.-odvetil on s tým lyšiackym úsmevom.-No, vlastne sa ani neponáhľam. nemám sa kam..-zo smútkom v hlase skonštatovala Darina.- No výborne, tak to môžme teda pokračovať v jednom bare. Poznám to tam, bude sa Ti tam páčiť.-povedal zase s tým úsmevom. Darina sa najskôr zdráhala, no potom...Veď aj tak nemala kam ísť, domov sa jej ešte nechcelo.

Otvorila oči a bola v ten známej miestnosti. Bola ešte dosť rozospatá, keď do izby vošiel polonahý Miloš držiac v ruke podnos so samými dobrotami. Do pekla, to sú normálne raňajky do postele! Pomyslela si spokojne Dara...

Kráčal námestím popri renomovanom zlatníctve a zrazu ho napadla šialená myšlienka. Vbehol dnu a kúpil najkrajšie obrúčky z výkladu...

Keď sa vrátil k nej, už takú dobrú náladu nemal. darina ho privítala s výbornou večerova vtedy si to uvedomil. Že to dievča je fakt poklad. Zbytočne sa nepýta, chápe a neobviňuje. Keby tak vtedy vedel, ako veľmi sa mýlil...

Darina sa ráno po premilovanej noci ospalo šuchotala do kúpeľne a jedným okom pozrela na spiaceho Miloša. Umyla si tvár a pri pohľade do zrkadla sa prichytila, ako sa usmieva. Len tak...
Mala v pláne ísť postaviť na kávu, ale rozhodla sa, že predtým ešte zapne práčku. Pozbierala špinavé prádlo a keď ho niesla niečo jej vypadlo. Škatuľka. Zrazu z úžasu pustila všetko na zem a natiahla sa po tej malej červenej veci...V tom sa zobudil Miloš a Dara sa na neho vtom vrhla a silno ho objala. Chvíľu mu trvalo, kým to pochopil, čo sa vlastne stalo. Nevedel, čo robiť, tak jej to objatie teda opätoval...

Ráno Darina odišla do práce bez Miloša. Tomu sa on šikovne vyhol kvôli prehliadke u zubára a na obed už s úsmevom parkoval pred reštauráciou. Bola tam. Bol tak rád...

Dara sa v robote nudila. Bez neho tam bolo tak zvláštne prázdno. pred obedom sa rozhodla, že tentokrát nepôjde na obed do bufetu ale že si dopraje reštauráciu. A bolo to asi preto, že ju do tej reštaurácie tak často brával Miloš. A tiež preto, že bola len pár minút cesty.

Otvorila dvere a poobzerala sa po prázdnom stole. A vtedy to uvidela. naplo ju a bez rozmyslu sa vyrútila von z dverí. Na vzduch. On sa po nej rozbehol. Cez okno videla aj ju. Tú, čo sa na nich teraz pozerala s očividným záujmom.-dari, vieš, ja som myslel, že to chápeš.-začal hovoriť on.-A tie obrúčky?-z posledných síl sa spýtala Darina. -Aha, no, áno, v budúci mesiac sa s Katkou berieme.

Vyrazilo jej to dych. A už ho nevedela polapiť.
Zrazu bola vo svojej posteli a vedľa nej odkaz. Zasa.
...že odpadla...že mu je ľúto...že odišiel..že nechcel....

Je to jedno, čo tam bolo napísané. Slová už stratili zmysel. Toto sa žiadnymi opísať nedalo. Všetko stratilo zmysel a ona ho už nikdy nechcela hľadať.

Čím viac ľúbila, tým viac verila. Čím viac verila, tým hlbšie sa sklamala. Čím hlbšie sa sklamala , tým viac to bolelo...
Kruh sa uzatvoril.