Po tom, čo predseda vlády R. Fico 17.6.2025 vyhlásil, že Slovensko by mohlo zaujať neutrálny status, ako napríklad Švajčiarsko alebo Rakúsko, sa v bezpečnostnej komunite objavilo množstvo varovných hlasov. Fico však túto tému zatiaľ vôbec nekonzultoval s vojenskými ani obrannými expertmi, čo tak samo o sebe spochybňuje odbornosť jeho návrhu. Pripomínam, že neutralita štátu je medzinárodnoprávny a politický status, ktorý znamená, že daný štát sa nepodieľa na vojenských konfliktoch medzi inými štátmi a nezúčastňuje sa ani na vojenských spojenectvách, ktoré by ho zaväzovali k účasti v akejkoľvek vojne. Takýto štát sa teda dobrovoľne a natrvalo zrieka účasti na všetkých vojenských konfliktoch, ale aj členstva vo všetkých vojenských paktoch. K neutralite sa musí zaviazať medzinárodnými zmluvami a potom prísne dodržiavať pravidlá neutrality. Medzi kľúčové prvky neutrality patria napr.: nečlenstvo vo vojenských alianciách, zákaz poskytovať svoje územie na vojenské účely iným štátom, zákaz pomoci stranám, ktoré sú vo vojne – vrátane dodávok zbraní, vojakov či logistiky. Okrem toho neutrálny štát, by mal mať silnú a nezávislú armádu, schopnú ubrániť svoje územie. Neutralita, ale neznamená ani automatickú ochranu pred vojnou. Takže neutrálny štát musí veľa investovať do vlastnej bezpečnosti, pretože sa nemôže spoliehať na spojencov. Existuje teda dnes, v Európe taký štát, ktorý je skutočne neutrálny ? Lebo nie všetky štáty, ktoré sa takto označujú aj neutrálnymi sú. A tak medzi štáty s reálnou a trvalou neutralitou v Európe patria iba : Švajčiarsko (od 1815), Rakúsko (od 1955), Malta (od 1987), Írsko (od 1939 s flexibilnou neutralitou), Vatikán (od 1929 bez ozbrojených síl). Cyprus nie je neutrálne územie, pretože umožnil zriadiť britské vojenské základne. Srbsko a Moldavsko síce deklarujú neutralitu, no bez reálnej obrany a jasnej stratégie. Ukrajina sa určitý čas (1990 – 2014) tiež považovala za neutrálny štát, teraz to už neplatí. Naopak, štáty ako Fínsko a Švédsko opustili neutralitu po ruskej invázii na Ukrajinu a následne vstúpili do NATO. A čo by pre Slovensko neutralita znamenala, podľa modelu, ktorý vygenerovala AI ? Aktívna armáda 40 000 profesionálov. Záloha 100 000 cvičených rezervistov. Tanky 150. Bojové vozidlá pechoty (BVP) 500 kvalitné, s aktívnou ochranou (napr. CV90, ASCOD). Delostrelecké systémy 100 moderné húfnice (napr. Zuzana 2 + HIMARS/ekvivalent). Protitankové systémy 1000 ručné, statické a mobilné systémy. Stíhačky 30–40. Protilietadlová obrana 10 batérií. Vrtuľníky 50. Kybernetika, rozviedka 1 000 odborníkov. Drony 300. Ročný rozpočet ≥ 6,5 mld € (≈ 4,5 % HDP). Aby malo Slovensko šancu byť skutočne neutrálne, muselo by približne strojnásobiť rozpočet na obranu a okrem toho zaviesť aj povinnú vojenskú službu pre mužov aj ženy. To sú vymodelované minimálne parametre, ale bez expertnej diskusie a politickej vôle, však zostávajú len na papieri a v rovine dohadov. Záver. Neutralita nie je jednoduchá cesta ani zázračný štít. V 21. storočí je bezpečnosť postavená na kolektívnej obrane a spolupráci. Neutrálne Slovensko by stratilo nielen ochranu NATO ale by sa vystavilo ešte vyššiemu riziku izolácie a ohrozenia. Predstava neutrality Slovenska bez pripravenosti, odbornej diskusie a spoločenského konsenzu je nebezpečný mýtus, ktorý by mohol Slovensko stáť viac, než si vieme predstaviť. Ak by sa aj napriek tomu, napr. po úspešne vykonanom referende, Slovensko vyhlásilo za neutrálne, zaradilo by sa skôr medzi také štáty ako Moldavsko či Srbsko, než medzi historicky pripravené krajiny ako napr. Švajčiarsko. Preto je dnes bezpečnostná a obranná spolupráca Slovenska so Západom hlavným strategickým smerovaním a takým by mala určite aj zostať. Svetu mier a príjemné leto praje doko.