... námet vychádza z predchádzajúceho článku o knižke Danka a Janka.

  Danka a Janka medzičasom vyrástli z detských čias. Spočiatku boli dobrými žiačkami, odkedy ale na ne „zasadla“ súdružka učiteľka Vrtichvostová, ich prospech upadal. Začiatok ich úpadku spôsobil incident, keď Danka a Janka sa chceli pomstiť Jožkovi Fičúrikovi z 5.A triedy. Ten im minule nalial do topánočiek v šatni vodu. Veď to poznáte, keď sa chlapcovi páči dievča, robí jej zle – tým vyjadruje svoju náklonnosť. Chúdence šli domov čvachtajúc cez celú dedinu. A teda nadišiel čas pomsty. Sestričky naplnili balón vodou a opatrne ho umiestnili nad pootvorené dvere. Vystihli čas, keď v škole nebol už skoro nik. Úskokom presvedčili nič netušiaceho Fičúrika, aby vošiel do triedy. Už-už by tam Fičúrik šiel, len sa tu objavila súdružka Vrtichvostová a utekala do triedy. Skôr, než by ju sestričky stihli varovať, otvorila dvere a – plesk! Balón s vodou sa rozpleštil na hlave súdružky učiteľky a voda sa rozliala po celom tele. Aj by im to súdružka Vrtichvostová snáď odpustila, ale ona sa práve ponáhľala pre svetrík, ktorý zabudla v triede. Uháňala na stretnutie s nápadníkom na inzerát. Ale takto to bolo všetko zmarené. Starostlivo urobený účes bol fuč, všetko mokré šatstvo nevhodné na rande. Hodilo sa akurát na Miss mokrá blúzka. Tak toto bol počiatok úpadku sestier Botkových.

  Ich osud nepriaznivo ovplyvnil aj útek ich otecka do Rakúska so susedkinou 18-ročnou dcérou Dorotkou Fintilovou. Tiež to začalo nevinne, keď sa Dorotka pripravovala na maturity a otec dvojičiek jej občas pomáhal pri učení. Čím ďalej, tým viac sa spolu učili, otecko začal čoraz viac voňať Pitralonom, viac si vyspevoval a pekne sa obliekal. Až zrazu jedného dňa vôňa Pitralonu zmizla z bytu a už sa tam nikdy neobjavila.

  Danka a Janka už v posledných ročníkoch základnej školy patrili medzi miestny postrach. Aj v škole, aj na dedine. Aj krčmára Fera Panáka sa im podarilo sem-tam ukecať, aby im nalial pivo s borovičkou. To keď Panák mal vypité, rád podebatoval pri pivku s Dankou a Jankou. Mama Danky a Janky sa príliš nevenovala vývoju dcér, odkedy jej manžel ušiel, zanedbala sa a popíjala podomácky pálenú jabĺčkovicu. Aj frajerov už mali 14-ročné dvojičky parádnych. Každý mesiac menili grázlov z dediny a z okolitých dedín. No veď sa aj babky na ulici prežehnávali, keď Danka a Janka šli popri nich.

  Súdružky učiteľky a súdruhovia učitelia na škole usporiadali v zborovni veľkú oslavu, keď dvojičky opúšťali školu. Horko-ťažko sa dostali na poľnohospodárske učilište v blízkom mestečku, aj to musel pretlačiť súdruh riaditeľ zo základnej školy, len aby sa zbavil sestier Botkových.

  Učilište Danka a Janka prešli s odratými ušami. No veď vysoké nároky sa tam zasa nekládli, všetkým pedagógom záležalo len na tom, aby učni ukončili povinnú školskú dochádzku. Po škole sa Danka a Janka odsťahovali od mamy a z dediny, využili ponuku jedného poľnohospodárskeho družstva v dedinke pod Košicami, ležiacej už skoro na maďarských hraniciach, kde im ponúkali každej aj malý byt.

  A tak Danka a Janka začali svoj dospelý život ako susedky a kolegyne. Starali sa o kravičky, aby mali pohodlie a dávali čo najviac mliečka. Boli aj celkom spokojné s takýmto životom, už potrebovali pokoj, ktorý počas dospievania nemali. Konečne sa usadili, mali nenáročnú prácu, získali si priateľov a známych. Aj okolie ich akceptovalo, v práci boli spoľahlivé a ľudsky prijateľné. Počas rokov práce na družstve sa vydali – a aj rozviedli. Janka sa rozviedla po piatich rokoch, Danka až po siedmich... Deti sa však nezadarili ani jednej. Neboli im dopriate. Tak si spolunažívali popri sebe ako staré dievky, občas sa po ich boku dajaký honelník objavil – a ako rýchlo sa objavil, tak rýchlo aj zmizol z ich boku...

pokračovanie je o tom,                      

             ako Danka a Janka spoznajú fešného Šaňka, syna hospodára, ktorý sa im náramne zapáči...